Bratislava 3. marca (TASR) - Viac ako 30 organizácií včera zaslalo vláde SR list, ktorý obsahuje návrhy alternatívneho riešenia problému nezamestnanosti v regiónoch. Namiesto dotovania veľkých investorov občianske organizácie navrhujú model tzv. mikrofinancovania, v rámci ktorého by sa na podporu zamestnanosti a rozvoja vidieckych regiónov poskytovali účelové mikropôžičky a mikrogranty prostredníctvom siete nezávislých inštitúcií.
Napríklad iba na výstavbu infraštruktúry priemyselného parku na Záhorí plánuje vláda poskytnúť dotáciu vo výške 290 mil. Sk. Tento projekt má vytvoriť celkovo 3200 nových pracovných miest, čo znamená, že na vytvorenie jedného miesta štát investuje vyše 90-tisíc Sk. Na rozdiel od toho mikropôžičkový program organizácie VOKA umožňuje udržanie, prípadne vytvorenie jedného pracovného miesta pomocou malého úveru vo výške okolo 24-tisíc Sk, a to za normálnych komerčných podmienok. Informoval dnes TASR koordinátor ekonomického programu Priateľov Zeme Juraj Zamkovský.
Vláda v týchto dňoch rokuje o dvoch návrhoch zákonov predložených ministerstvom hospodárstva, ktorých zmyslom má byť práve ďalšie zvýhodňovanie veľkých investorov. Ide o návrh zákona o investičných stimuloch a návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Podľa občianskych organizácií oba návrhy zákonov budú mať významný dosah na štátny rozpočet, pričom ich spoločenský efekt je veľmi otázny. "Keďže existujú podstatne lepšie alternatívy a keďže oba návrhy dosť výrazne deformujú trhové prostredie a znevýhodňujú malých podnikateľov a vidiecke oblasti, obraciame sa na vládu s dvoma výzvami. Prvou je prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie efektivity vynakladaných verejných prostriedkov na podporu priemyselných parkov. Druhou je návrh na úplne stiahnutie návrhu zákona o investičných stimuloch. Namiesto toho navrhujeme, aby vláda venovala plánované prostriedky na podporu programov mikrofinancovania", uviedol Zamkovský.
Podľa neho sa prijatím zákona o investičných stimuloch v navrhovanej podobe môže vláda dostať aj do konfliktu s legislatívou EÚ a s odporúčaniami medzinárodných finančných inštitúcií. V návrhu sa totiž uvažuje s ďalším rozšírením daňových prázdnin, čo viaceré inštitúcie považujú za opatrenie odporujúce medzinárodným štandardom.
