Pád francúzskej pevnosti Dien Bien Phu znamenal koniec takzvanej prvej vietnamskej vojny. Zároveň to bola jedna z najväčších porážok európskej koloniálnej veľmoci a významná vzpruha pre protikoloniálne a komunistické hnutia po celom svete. Dien Bien Phu kapitulovalo pred 50 rokmi - 7. mája 1954.

Francúzsko sa po druhej svetovej vojne snažilo obnoviť svoje otrasené koloniálne panstvo v juhovýchodnej Ázii. Vo Vietname sa proti tomu postavilo komunistami ovládané hnutie Viet Minh, podporované Sovietskym zväzom a susednou Čínou.

Výsledkom bola zdĺhavá, bezvýchodisková vojna. Francúzi v nej až do konca tvrdošijne odmietali vziať na vedomie, že nejde o boj, na aký boli zvyknutí. Viet Minh chceli stále poraziť v regulárnej bitke, v ktorej by mohli využiť svoju materiálnu prevahu. Nedokázali sa prispôsobiť partizánskej taktike protivníka ani získať podporu obyvateľstva.

V zúfalej snahe vnútiť Vietnamcom charakter boja sa francúzske velenie rozhodlo vysadiť v novembri roku 1953 elitné jednotky výsadkárov a príslušníkov cudzineckej légie do citlivého bodu v tyle nepriateľa, odkiaľ by títo narušovali spojovacie trasy Viet Minhu a bránili jeho prenikaniu do susedného Laosu. Toto miesto malo byť opevnené množstvom bunkrov, betónových pevností, pásov zákopov a mínových polí a vybavené silným delostrelectvom. Francúzi dúfali, že Vietnamcom nezostane nič iné, než sa pokúsiť pevnosť dobyť. Tým by sa zaplietli do bitky, v ktorej by ich s veľkou slávou porazili.

Na uskutočnenie svojho plánu si vybrali Dien Bien Phu na severe Vietnamu. Na opevnenej základni sa nakoniec zhromaždilo aj s neskoršími posilami 15-tisíc francúzskych vojakov. Iba necelá polovica z nich však boli Európania. (Okrem Francúzov tam boli napríklad aj emigranti z Československa.)

Plán bol od začiatku pochybný. Aj keby Francúzi bitku vyhrali, nič by tým nezískali. Jedna porážka Viet Minhu by vojnu neskončila a straty na životoch svojich ľudí komunistických generálov nikdy veľmi netrápili.

Omylom bol aj výber miesta. Dien Bien Phu ležalo vo vnútrozemí, v odľahlom, ťažko prístupnom údolí. Zásobovacie trasy vedúce k základniam na pobreží mohli partizáni ľahko prerušiť, a Francúzi boli od začiatku závislí od leteckej podpory.

Francúzi odhadovali, že na pevnosť môže zaútočiť nanajvýš 20-tisíc Vietnamcov, ktorí nebudú mať žiadnu ťažkú výzbroj. Vietnamský generál Vo Nguyen Giap však pri Dien Bien Phu zhromaždil viac ako 100-tisíc vojakov a viac diel, ako mali Francúzi.

Vietnamci rýchle ovládli hory obkolesujúce údolie. Zamestnali až 250-tisíc nosičov, ktorí cez džungľu, považovanú za nepriechodnú, privliekli veľké množstvo na súčiastky rozobraných diel, mínometov a ďalšej výzbroje. Vietnamské delá umiestnené na okolitých svahoch mali pevnosť ako na dlani, Francúzi, naopak, nepriateľa videli, až keď sa im vynoril pred nosom. Protilietadlové delostrelectvo Vietnamcov, vypožičané aj s obsluhami z Číny, zabránilo zásobovaniu obrancov zo vzduchu.

Vietnamci začali kopať zákopy a tunely smerom k francúzskym líniám. Keď sa k nim priblížili, začali uplatňovať taktiku "ľudských vĺn" - masové útoky pechoty, pri ktorých nehľadeli na straty.

Obrancov to postupne vyčerpalo. Keď im došla munícia a Vietnamci dobyli väčšinu územia pevnosti, rozhodol sa ich veliteľ - generál de Castriese - kapitulovať. Aby hanba nebola taká veľká, Francúzi formálne nekapitulovali, iba "prestali klásť odpor".

Pri Dien Bien Phu padlo 2200 francúzskych vojakov a asi 13-tisíc ich Vietnamci zajali. Krutým podmienkam väznenia počas niekoľkých mesiacov podľahlo asi 10-tisíc francúzskych vojakov. Straty Viet Minhu sa odhadujú na 50-tisíc padlých a ranených.

V dôsledku porážky sa Francúzi z Vietnamu stiahli a krajina bola rozdelená na severnú komunistickú časť a na Južný Vietnam pod kuratelou USA.

Američania Francúzov od začiatku výdatne podporovali. Dodávali im zbrane a techniku a ku koncu vojny už platili dve tretiny nákladov. Keď sa posádka Dien Bien Phu ocitla v kritickej situácii, Paríž požiadal Washington o priamy vojenský zásah: bombardovanie vietnamských jednotiek či nasadenie pozemného vojska. Paríž vraj zašiel tak ďaleko, že navrhoval použiť menšie jadrové bomby.

Američania zasiahnuť odmietli. Situáciu Francúzov považovali za beznádejnú (už pred začatím akcie ich varovali, že sa to zle skončí) a navyše sa obávali, že by ich zásah mohol rozpútať rozsiahlejší konflikt. Za desať rokov neskôr potom začali vo Vietname na zastavenie komunizmu svoju vlastnú neúspešnú vojnu.

V utorok - pražské metro