ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Trojročné úsilie šiestich slovenských miest o bezodplatný prevod 100 percent akcií teplárenských spoločností z Fondu národného majetku do ich portfólia skončilo sa neúspechom. Ministerstvo hospodárstva do vlády pripravilo materiál, v ktorom odporúča 51 percent akcií predať strategickému partnerovi a 49 percent bezodplatne previesť na mestá.
Privatizácia sa týka Bratislavskej, Trnavskej, Žilinskej, Martinskej, Zvolenskej a Košickej teplárenskej. V januári tohto roku sa 100-percentným vlastníkom teplární stal FNM, ktorý zodpovedá za nakladanie s akciami. "Máme predstavu, že by sa mohlo predávať viac ako 51 percent, koľko to však bude, nám určí vláda," povedala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová. Fond pred časom zastával názor, že treba predať celých 100 percent. Aby si zlepšil rozpočet, v tomto roku by chcel sprivatizovať väčšie teplárne. Lesajová ako prvú spomenula bratislavskú.
Únia miest Slovenska, ktorá zastupovala päť miest v rokovaniach s fondom a ministerstvom hospodárstva, aj naďalej žiada prevod všetkých akcií na mestá.
Privatizáciu teplárni pocíti obyčajný spotrebiteľ na cene tepla. Jej výška bude závisieť aj od výberu strategického investora. Mestá od roku 1990 vlastnia rozvodné siete, ktoré zabezpečujú prenos a distribúciu tepla z teplárne do bytov a ďalších objektov. "Vlastník rozvodnej siete rozhoduje, od ktorého výrobcu tepla bude teplo odoberať. Ak sa mesto stane 100-percentným vlastníkom teplárni, prinesie to aj pre spotrebiteľov ekonomické výhody, ako sú nižšie náklady na výrobu, prenos a distribúciu. Rozhodne možno očakávať menší tlak na rast cien tepla, ako v prípade, že by sa vlastníkmi teplární stali súkromné spoločnosti," povedal hovorca bratislavského primátora Milan Vajda. Podľa únie miest je teplárenstvo podnikanie miestneho významu a úspešne sa môže rozvíjať len vtedy, ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou.
Ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že prevodom menšinového podielu na mestá sa zamedzí použitiu majetku teplární na riešenie iných finančných problémov miest. "Keď prejdú teplárne na mestá, nik im nezabráni predávať ďalej," upozornila Lesajová.
Tým, že teplárne sprivatizuje štát, získa aj výnos z predaja. Ministerstvo predpokladá, že predajom väčšinového podielu dosiahne vyššiu kúpnu cenu.
Jedine Žilina si vybojovala odklad
V prípade privatizácie Žilinskej teplárenskej, a. s., pravdepodobne dôjde k päťročnému odkladu. Dôvodom je čerpanie grantu z fondu ISPA na modernizáciu. Ak by sa tepláreň sprivatizovala, nárok na čerpanie grantu by zanikol a peniaze by musela vrátiť vláda, ktorá je príjemcom. "Ešte nepoznáme zmluvu. Nie je však vylúčené, že sa budú dať dohodnúť iné podmienky," povedala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.
Žilinská teplárenská môže získať významnú objednávku od automobilky Kia a ňou vyvolané investície. "Možnosť dodávať tepelnú energiu tak do samotnej automobilky KIA, ako aj pre budovanú infraštruktúru sme vyhodnotili výhodne. Predložili sme aj konkrétnu ponuku pre investorov. V súčasnosti to investori vyhodnocujú," povedal Igor Gubala predseda Predstavenstva Žilinskej teplárenskej, a. s. Na otázku, či by sa táto tepláreň nemohla vyňať z privatizácie, pretože sa stane strategicky výhodná, Lesajová odpovedala, "ostatné mestá by boli nespokojné". (dro)
