BRATISLAVA - Verejná správa by mala na budúci rok hospodáriť s deficitom, ktorého výška môže dosiahnuť až 3,4 percenta celkového výkonu ekonomiky. V utorok sa na tom dohodol minister financií Ivan Mikloš so zástupcami ďalších troch koaličných strán - ANO, KDH a SMK. Miklošov rezort pôvodne navrhoval, aby schodok predstavoval 3,2 percenta hrubého domáceho produktu. V prípade započítania vplyvu dôchodkovej reformy sa deficit môže zvýšiť o ďalších 0,7 percenta.
"Nikto z partnerov nespochybnil záväzok znížiť do roku 2006 deficit na tri percentá, ktorý vyplýva z vládneho programu," informoval Mikloš. Dohodnutý deficit by dnes mala schváliť vláda. Až potom sa pristúpi k rozdeľovaniu peňazí, ktoré boli v návrhu východísk budúcoročného rozpočtu vyčlenené na prioritné projekty.
Pôvodne sa na prerozdelenie vyčlenilo osem miliárd korún. Dohodnutým zvýšením deficitu, ako aj prehodnotením očakávaných daňových príjmov a nákladov na splácanie úrokov zo štátneho dlhu sa táto suma zvýšila na 12 miliárd korún. "Z toho 800 miliónov pôjde na dodatočné obligatórne výdavky pre rezorty spravodlivosti, vnútra, školstva a pôdohospodárstva," povedal minister.
Zvyšná suma by sa mala deliť v dvoch kolách. V prvom sa vyčíslia prípadné ďalšie nevyhnutné výdavky na chod rezortov a zvyšok sa rozdelí na prioritné projekty.
Ešte kým sa na ministerstve financií končilo rokovanie, v sídle KDH sa už konala tlačová beseda, v ktorej predstavitelia hnutia skritizovali predložené rozpočtové východiská. "Takto postavené východiská sú pre KDH neprijateľné a naši ministri ich nepodporia," cituje agentúra SITA predsedu hnutia Pavla Hrušovského. "S partnermi sme sa dohodli, že zajtra na rokovaní vlády východiská konsenzom schválime," informoval zhruba v tom istom čase Mikloš.
KDH žiada najmä zvýšenie peňazí pre školstvo. "Nikdy sme netvrdili, že suma určená vo východiskách pre školstvo je konečná," po niekoľký raz zopakoval Mikloš. Poznamenal pritom, že peniaze nemožno len pýtať, ale treba aj riešiť problémy. Za posledných 15 rokov podľa neho ubúda žiakov, ale pribúda škôl a učiteľov. "Viem, že platy učiteľov sú nízke, ale ekonomika nie je schopná takýto vývoj finančne pokryť," dodal.
ANO žiada viac peňazí na priemyselné parky a investičné stimuly, Strana maďarskej koalície zasa presadzuje vyššie priame platby pre poľnohospodárov. S tým však nesúhlasí ani ministerstvo financií, ani oslovení ekonómovia. Mikloš na budúci rok navrhol pre roľníkov dorovnanie priamych platieb do úrovne 40 percent priemeru Európskej únie. Tento rok štát dopláca do výšky 52,5 percenta priemeru únie. "Dotácie do poľnohospodárstva sú príkladom neefektívneho využitia peňazí, keď všetci občania platiaci dane zvyšujú príjem časti populácie - poľnohospodárom," hovorí analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. Efektivita použitia peňazí je podľa neho oveľa dôležitejšia ako celkový objem prostriedkov. "Preto by nebolo dobré paušálne zvyšovať výdavky do oblastí, ktoré ešte dostatočne neprešli reformou, čoho príkladom je školstvo, hoci oblasť ako taká si zvýšenie výdavkov rozhodne zaslúži," dodal.
V ankete o potrebe navýšenia prostriedkov pre jednotlivé oblasti sa ekonómovia zhodli, že ak si nejaký projekt zaslúži zvýšenie peňazí, tak je to práve školstvo a budovanie cestnej siete. Oproti dnešku by, naopak, najradšej znížili výdavky na poľnohospodárstvo a investičné stimuly.
"Vo všeobecnosti by sa mali výdavky štátu znižovať," myslí si Matúš Pošvanc z Nadácie F. A. Hayeka. Podľa neho by sa štát mal snažiť privatizovať školstvo, zdravotníctvo a kultúru, aby sa zefektívnili poskytované služby. Zároveň by sa podľa neho vôbec nemalo podporovať poľnohospodárstvo, priemyselné parky a investičné stimuly, pretože "to nie je základnou činnosťou štátu a skôr ide o podporovanie konkrétnych lobistických skupín na úkor daňových poplatníkov".
