spolu s pochybnosťami o výhodnosti zmluvy prinieslo minulý týždeň Domino fórum.
"Určite zmluva prináša aj riziká. V konkurencii, ktorá bola, sme však museli ísť na istotu," pripúšťa Rusko. "Garantujem, že každá z krajín, ktoré boli medzi záujemcami, by túto zmluvu podpísala ihneď," tvrdí.
Rusko obavy investora odôvodnil tým, že ide o ich prvú investíciu v Európe a v neznámom prostredí si chceli poistiť všetko. "Počas rokovaní sme museli Kórejčanov často presviedčať o veciach, ktoré sú pre nás samozrejmé - napríklad, že im u nás nehrozí rasová diskriminácia," povedal Rusko.
Automobilka si v zmluve presadila, že nie je povinná u nás investovať plánovanú sumu 44 miliárd korún. Pochybnosti vzbudilo, či aj vtedy dostane od vlády sľúbenú pomoc. "Ak investor závod nepostaví, nedostane ani pomoc. Ak investuje menej, nižšie budú aj stimuly," uistil Rusko.
Podľa zverejnených častí v Domine fóre zmluva umožňuje zvýšiť vládnu pomoc, ak Hyundai/Kia investuje viac. "Áno, to je pravda, ale pomoc stále nepresiahne 15 percent z investovanej sumy," reagoval Rusko.
Ekonomický analytik UniBanky Viliam Pätoprstný pripúšťa, že aj napriek limitu "sú záväzky voči investorovi obrovské". "Zákonný limit na štátnu pomoc je síce 15 percent z investície, ale možnosti, ako inak pomôcť investorovi, sú stále značné. Pri takýchto negociáciách je preto veľký priestor pre obe strany a závisí od ich schopností rokovať," myslí si Pätoprstý. Napriek tomu považuje investíciu vlády do stimulov za výhodnú. "Pri štvor- až päťročnej priamej návratnosti a množstve pozitívnych vedľajších efektov je to stále dobrá investícia."
Za správne však analytik nepovažuje dodatočné zvyšovanie investície a tým aj pomoci. "Stimuly by sa mali využívať hlavne na prilákanie investora a nie na jeho permanentné dotovanie. Okrem toho, Kia nemá v Európe inú fabriku, ktorá by so Slovenskom súperila o dodatočný rast kapacít," uvažuje Pätoprstý.
Rôzne sú názory aj na to, či má byť zmluva tajná, alebo nie. "Všetko, čo sa týka verejných financií, zverejnené bolo - výška pomoci aj účel ich použitia," tvrdí Rusko. "Prečo sa však rejnosť, ktorou je aj konkurencia, dozvedieť o zámeroch firmy, ktorá je kótovaná na trhoch?" pýta sa Rusko.
Pätopstý s utajením zmluvy nesúhlasí: "Štát nie je podnikateľský subjekt. Nemal by preto uprednostňovať len niektoré súkromné subjekty v poskytovaní informácií." Podľa neho by sa mala vopred stanoviť podmienka, že každý, kto chce rátať s verejnou pomocou, musí podstúpiť zverejnenie zmluvy. "Ak by sa s tým vyšlo vopred, investor by to určite pochopil," myslí si Pätoprstý.
