t v spolupráci so združením Aspekt a Vysokou školou múzických umení. "Preto sa aj výber titulov sústredil na hry, ktoré sa v Nemecku aj za jeho hranicami najčastejšie inscenujú."

Splnil projekt, ktorý trval od novembra do apríla, svoje poslanie?

Projekt sa, samozrejme, začal pripravovať oveľa skôr. Vzniklo päť pôvodných slovenských prekladov špičkových nemeckých hier, z ktorých dve - Arabská noc Rolanda Schimmelpfenniga a Klárine vzťahy Dey Loherovej - sa už hrajú v Slovenskom národnom divadle a Astorke. Tretí titul Norway. today sa už pripravuje v Divadle Andreja Bagara v Nitre a veríme, že aj hry Kingkongove dcéry Theresie Walserovej a Death Valley Junction Alberta Ostermaiera si nájdu miesto v repertoári slovenských divadiel. Navyše, ešte tento rok sa chystá vydanie všetkých piatich hier v Divadelnom ústave.

U nás však divadelné čítačky nemajú priveľkú tradíciu. S akým ohlasom ste sa stretli?

Usilovali sme sa osloviť čo najširšie publikum, každú hru pripravoval iný, zohraný tím, od študentov cez ľudí z voľných zoskupení až po 'inštitucionálnych' hercov, spolu to bolo množstvo vynikajúcich divadelníkov. Jedna čítačka sa napríklad odohrávala v bohémskom Café Kút, ďalšia bola verejnou skúškou v Národnom divadle. Tak ako výber titulov, aj ich realizácia napĺňala predstavu generačného charakteru tohto projektu. Pre prekladateľov sú takéto čítania cennou príležitosťou prvýkrát verejne reflektovať svoju prácu a prípadne ju potom ešte zdokonaliť.

Prečo ste sa rozhodli práve pre nemecké hry?

Súčasná nemecká dramatika zažíva zhruba od začiatku deväťdesiatych rokov veľmi úspešné obdobie, texty autorov predovšetkým mladšej generácie, dnešných tridsiatnikov až štyridsiatnikov, sa nielen presadili a vedľa klasiky dominujú na domácich scénach, ale sú aj prekladané do mnohých jazykov.

Čo je základom tohto závideniahodného stavu?

Začína sa to už výberom tém. V Nemecku sa kladie dôraz na reálny život návštevníkov divadiel, na jeho sociálny rozmer, kým na Slovensku ešte stále prevláda model tzv. estetického divadla.

Je rozdiel aj vo výrazových prostriedkoch mladej nemeckej drámy?

Tamojší autori ich hľadajú v čoraz viac globalizovanom svete nových médií a minimálne nadväzujú na staršie divadelné modely.

Tento boom súčasnej nemeckej drámy však zrejme súvisí s podmienkami, aké štát vytvára pre pôvodnú tvorbu.

Určite. Na nemeckých univerzitách sa učí kreatívne písanie, bežné sú workshopy zamerané na tvorbu dramatických textov. Divadlá mávajú svojho domáceho autora, ktorý píše úlohy hercom priamo na telo. A existuje tam rozsiahly systém súťaží, ktorý umožňuje aj neznámym menám získať potrebnú finančnú podporu.

Fakt, že pre víťaza jedinej slovenskej súťaže pôvodných hier Dráma je odmenou inscenovanie jeho textu v profesionálnom Slovenskom komornom divadle v Martine, vyznieva v tomto porovnaní až depresívne, nie?

Vďaka aj za to inscenovanie, veď v našej spoločnosti je dramatická tvorba stále považovaná len za nejakú exkluzívnu zábavku. Faktom je, že víťaz českej súťaže o Cenu Nadácie Alfréda Radoka za najlepšiu hru dostáva stotisíc korún. No a nemecké divadlo je pravdepodobne najlepšie financované na svete.

Odráža sa to aj na jeho celospoločenskom dosahu?

Áno, existujú napríklad kluby mladých divákov, hrá sa v školách, v sociálnych ústavoch, väzniciach, všade, ale nie je to len o peniazoch. Práve v čase nadchádzajúceho krátenia finančných prostriedkov si nemeckí divadelníci uvedomujú, že divadlo nemôže byť akýmsi staromilským klubom, že musí preukázať schopnosť konkurovať iným médiám, užitočnosť v každodennom živote. Viacerí, najmä mladí divadelníci u nás tiež takto uvažujú, niečo sa hýbe už aj v inštitúciách, ide to však pomaly.