Najmä pre nedostatok času riešia rodičia aj učitelia agresívne správanie detí príkazmi typu: prestaň, nerob to, nebite sa. Podľa psychologičky Sone Vašičkovej by sme sa však mali s nimi radšej viac rozprávať a hľadať príčiny ich správania. FOTO - ARCHÍV

á psychologička na ZŠ Borodáčova a ZŠ Ostredková v Bratislave Mgr. SOŇA VAŠIČKOVÁ.

V čom býva príčina agresivity?

Väčšinou v neuspokojených potrebách dieťaťa. Dieťaťu sa asi niečo nedostáva v rodine, alebo sa nevie realizovať tak, ako by potrebovalo. Má pocit, že iné deti sú v popredí. Vtedy sa to snaží nejako kompenzovať.

Ako reagovať na agresívne správanie?

Najmä pre nedostatok času učitelia riešia situáciu najčastejšie príkazmi: prestaň, nerob to! Ak sa pobijú dvaja žiaci, povedia im: choďte od seba, ospravedlňte sa - a vec je vybavená. Ale umelé ospravedlnenie väčšinou nič nevyrieši. Žiaci si svoj konflikt nesú so sebou ďalej a pri najbližšej roztržke sa môže zdvojnásobiť. Preto by sa učitelia, ale aj rodičia, mali vždy snažiť nájsť príčinu agresivity detí. I keď, samozrejme, ak žiak ubližuje inému, treba vždy zasiahnuť, lebo musíme ochrániť druhú stranu.

Čo potom?

Nemá význam dieťaťu niečo vysvetľovať, prípadne sa s ním rozprávať, keď je v afekte a reaguje inštinktívne. Vtedy nedokáže prijímať racionálne zdôvodnenia. Musíme počkať, kým vychladne a potom si to s ním prebrať.

Pred triedou a spolu s obeťou alebo bez nej?

Vždy je lepšie, ak sa porozprávame s oboma zvlášť, a nikdy nie pred triedou. Dieťa sa v kolektíve správa úplne inak, ako keď je samo. Je dobré, ak si ho učiteľ zavolá do kabinetu, či niekde, kde môžu byť sami. Ale nie z pozície moci - po vyučovaní sa porozprávame! Skôr partnersky: zastav sa, chcem sa s tebou o niečom porozprávať. Rozhovor potom začať niečím pozitívnym: Mám pocit, že si rozumný žiak, celkom sa chytáš, keď vysvetľujem. A potom zrazu nastane zmena - prečo, nerozumiem tomu?

Mnohí tvrdia, že kedysi, kým učitelia mohli deti biť trstenicou, neboli také drzé a agresívne. Môže to byť tak?

Podľa mňa je prvotná príčina v rodine, v tom, ako sa riešia problémy doma. Ak je dieťa zvyknuté z domu, že kým nedostane facku, je všetko v poriadku, bude ťažko akceptovať učiteľa, ktorý túto metódu nepoužíva. A záleží tiež na tom, ako sa v rodine stavajú k škole a k učiteľom. Ak učiteľ napíše žiakovi poznámku a rodič reaguje slovami: 'stále niečo vypisuje, to je otravné'; prípadne zneváži jeho pozíciu slovami: 'nič si z neho nerob, veď aj tak ti nič nemôže', dá dieťaťu najavo, že učiteľ je bezmocný. A deti to začnú zneužívať.

Možno sa len snažia chrániť deti pred pocitom neúspechu.

Je to možné. Ale zase je to o tom, že rodičia a učitelia by mali spolu viac komunikovať, nielen vtedy, keď sa niečo udeje .

Existuje nejaká prevencia proti agresívnemu správaniu detí?

Vo výchove malých detí. Deviatak, ktorý má naučené mechanizmy správania, ich už nemôže vôľou ovládnuť, jednoducho sa spustia. S deťmi by sme sa preto mali odmala veľa rozprávať, hovoriť s nimi o pocitoch, o tom, že sú prirodzené. Mali by sme ich učiť empatii, rozmýšľaniu, čo asi ten druhý cíti. A spolupráci, aby sa naučili počúvať a dať priestor aj druhým.