Moskovské sídlo Jukosu je prísne strážené. Dovnútra sa dostanú len objednané návštevy, ktoré prejdú röntgenovou kontrolou. Fotografovať budovu možno len po povelení. FOTO - AUTOR
Michail Chodorkovský bol vo väzení ôsmy mesiac, keď noviny začali zverejňovať jeho kajúcne listy akcionárom, ruským liberálom a prezidentovi Putinovi. Písal v nich o vlastných chybách a nahlas uznával autoritu prezidenta, ktorý ho poslal do väzenia. Časť svojich priaznivcov tým hlboko sklamal. List si vykladali ako osobnú prehru človeka reprezentujúceho idey liberalizmu.
Existuje však komunita ľudí, kde jeho povesť na pohľad nijako neutrpela. Zamestnanci Jukosu zostali verní mystickému obrazu prezidenta spoločnosti. Mnohí z nich majú Chodorkovského nad monitormi aj vo svojich srdciach.
Niekoľko novinárov zo Slovenska malo možnosť nazrieť do moskovského sídla firmy a rafinérie blízko Uralu v meste Samara. Cestu, ktorú financovala firma, využil aj redaktor SME.
Dovoz mozgov
Chodorkovský mal už pred svojím zatknutím výhodu, ktorú mu môžu slovenskí privatizéri z čias mečiarizmu iba závidieť. Zastali sa ho západné médiá. Zahmlená minulosť ruskej privatizácie išla bokom, písalo sa len o ruskom útoku na slobodné podnikanie a Chodorkovský sa stal symbolom obmedzovania biznisu politikou. Noviny síce nedokázali zlomiť Putinovo odhodlanie pacifikovať možného politického súpera, no aspoň sa im podarilo zatriasť povesťou ruského súdnictva medzi biznismanmi. A to neprospeje žiadnemu, ani autokratickému prezidentovi.
Jeden zo zdrojov obľúbenosti Chodorkovského na Západe sa dá nájsť v hlavnom stane Jukosu v Moskve. Kľúčoví ľudia firmy sú Američania, manažéri na prvý pohľad. Oni z Jukosu spravili normálnu firmu západného typu.
Nepodarilo sa im však spraviť z Ruska normálnu krajinu. "Keďže Rusku chýba nezávislé súdnictvo, nemáte možnosť chrániť sám seba," hovorí Američan Bruce Misamore, viceprezident a finančný riaditeľ Jukosu. Na poslednú inšpekciu daňových inšpektorov v sprievode kukláčov si spomína viac ako na šou, než na skutočnú inšpekciu. "Bolo to veľmi teatrálne a vôbec nebolo jasné, čo hľadajú."
Daňové úrady žiadajú od firmy takmer 3,5 miliardy dolárov za nedoplatené dane a penále. Misamore je presvedčený, že firma všetky zákony dodržala a úradníci sa teraz len snažia prepisovať pravidlá, aby našli zámienku.
Podstatou problému je podľa Misamora to, že Jukos, podobne ako ďalšie ruské firmy, využíval možnosť presúvania dcérskych spoločností do rôznych ruských regiónov, kde boli nižšie daňové sadzby. Daňovým úradom sa teraz zdá, že regióny nevybrali dosť daní.
Test charakterov
Ďalším Američanom vo vedení je Bradley Oldridge, viceprezident zodpovedný za spracovanie ropy. "Som hrdý na ľudí, ktorí neprestali dôverovať spoločnosti, hoci o nej každý deň počúvali v médiách. Nebolo to pre nich jednoduché. Bol to test kvality ľudských charakterov."
Smerom dole v štruktúre Jukosu sa zvyšuje ochota hovoriť o Chodorkovskom, no klesá množstvo informácií. Zamestnanec obsluhujúci obrazovku počítača bez zaváhania hovorí, že Chodorkovský je nevinný. "Jukos neporušil žiadny zákon a zatknutie Michaila je politickou záležitosťou." Chodorkovského videl raz v živote, keď bol na pracovnom zájazde v Moskve.
Priznáva, že netuší, ako to môže s jeho najvyšším šéfom dopadnúť, no istý si je jedným: "O prácu nemôžem prísť. Toto je veľký biznis a ten Rusko potrebuje." Čísla jeho tvrdenia potvrdzujú - Jukos je jednou z najväčších firiem v Rusku a najväčších ropných firiem na svete. Zamestnáva 100-tisíc ľudí. Obdivovateľ Chodorkovského by rád pokračoval, no rázne ho zahriakol jeho nadriadený. Chodorkovský je predsa len citlivá téma.
Ešte zbožnejšie hodnotí Michaila zamestnankyňa rafinérie v Samare, ktorá zvyčajne sprevádza návštevy. "My všetci mu len pomáhame a on je ten, ktorý vie, čo treba robiť," hovorí, a významne si pritom klope prstom na čelo. Tiež už raz videla Chodorkovského a je presvedčená o tom, že nevinná je Chodorkovského minulosť aj prítomnosť.
Michail Chodorkovský (43) vstúpil do veľkého biznisu ako bankár. V roku 1995 využil privatizačnú šancu a prostredníctvom svojej finančnej spoločnosti Menatep kúpil väčšinový podiel v druhej najväčšej ropnej spoločnosti Jukos vtedy za smiešnu sumu 170 miliónov dolárov. Aj vďaka prísunu západných manažérov rástol Jukos aj Chodorkovského imanie.
Ako jeden z najbohatších Rusov si Chodorkovský získal pozornosť domácich aj zahraničných médií.
Zatknutie Chodorkovského vlani na jeseň vyvolalo celosvetový odpor proti autoritatívnej politike Kremľa. Automaticky sa totiž vykladalo ako pomsta prezidenta Putina za politické ambície Chodorkovského. Ruské daňové úrady tvrdia, že Jukos krátil dane.
Tento mesiac majú ruské súdy rozhodnúť, ako Chodorkovský skončí - či bude medzi najbohatšími mužmi Ruska, alebo zostane roky za mrežami.
