Pavol Haspra počas letnej dovolenky spred dvoch rokov v okolí svojich rodných Topoľčianok.
FOTO - ARCHÍV RODINY PAVLA HASPRU
S režisérom Pavlom Hasprom som bol tri dni pred jeho skonom. Zákerná choroba mu ubrala z jeho výnimočného životného dynama už veľkú porciu. S koncom sa však nechcel zmieriť. "Vieš, dal som si do hlavy taký filter," povedal mi s dychtivou túžbou zatvoriť dvere, cez ktoré sa odchádza do večnosti. "Myslel som si, že budem s postupujúcou chorobou sentimentálny, ale ten filter mi umožnil, aby som hľadal nádej. Azda sa jej dotknem." Svojej nádeje sa Pavol Haspra dotkol, hoci tie dvere sa mu nepodarilo zatvoriť. Život mu sfúkol svetlá rámp 27. apríla vo veku 74 rokov.
Hry nepoznali nudu
"Najprv je práca," hovorieval Haspra, známy svojou náročnosťou na seba aj iných. Práca, to boli stovky divadelných i televíznych inscenácií, cez ktorú vyjadroval svoj občiansky postoj. "Nemusel nič deklarovať, všetko bolo v jeho diele," povedala pre SME režisérova manželka Soňa Valentová, s ktorou má dve dcéry Katarínu a Natáliu. Pavol Haspra odmietal zostarnúť. Neúnavne presadzoval svoju realisticko-expresívno režijnú poetiku. Tajomné metafory odkladal stranou, jeho tromfom bola jasnosť a priamočiarosť. Tým, že sám bol temperamentný a výbušný, jeho hry nepoznali nudu. Aj preto stále patria k najnavštevovanejším.
Na našej prvej divadelnej scéne ide v súčasnosti päť hier v jeho réžii. Z toho Ženský zákon už presiahol 200 repríz a Prelet nad kukučkiným hniezdom 100 repríz. Poslednou réžiou Pavla Haspru na domovskej scéne, s ktorou bol spätý vyše štyridsať rokov, bola minuloročná premiéra hry Toma Stopparda Konečne slobodný.
Vnímaj, čo hovorím
Bol som viackrát na jeho skúškach. Jeho herci to nemali ľahké. Vedel sa vložiť do hry s energiou atómového reaktora, ktorá odzbrojovala jeho spolupracovníkov. Hercov provokoval k životným rolám. Disciplína ako remeň. Vo svojom videní len málokedy popustil. Príbehy chcel maľovať sýtymi farbami podobne ako v živote. "Osobne som nemala ľahkú situáciu," hovorí Soňa Valentová. "Vnímaj, čo hovorím, nie ako to hovorím - vravieval Paľko vo chvíľach, keď z neho sršal temperament. Ale to len na javisku. Doma bol úplne iný, láskavý otec i manžel, vynikajúci kuchár. Často som o ňom ani nevedela, že je doma. Bol zatvorený so svojou vášňou v strihačskom štúdiu." Tam spracovával vlastné záznamy divadelných predstavení, ktoré sa archivovali na Vysokej škole múzických umení i profily slovenských výtvarných umelcov, ktoré mali rozmer autorských minifilmov.
Úsmev i slzy
Miloval autorov, ktorí sa zastávali ponížených a slabých. Lákalo ho púšťať sondy do ľudskej psychiky. S chirurgickou presnosťou sledoval rozklad charakterov v súčasnej ľudskej džungli, v ktorej imperatívom je úspech. Aj preto si vyberal Albeeho, O'Neilla a najmä Arthura Millera. Pavol Haspra bol dvorným režisérom Millerových diel a jeho hru Po páde uvádzalo SND dokonca v európskej premiére.
V časoch, keď sa rozorvaná duša nesmela zobrazovať, siahal po Dostojevskom. Aj za cenu rizika sa venoval hrám súčasných autorov Petrovi Karvašovi či Štefanovi Králikovi. V časoch neslobody zase vedel publikum povzbudiť odvážnymi a pritom poetickými inscenáciami. Pokus o lietanie je v tomto smere dodnes legendárnym predstavením. Nikdy sa nezaliečal vrchnosti. Dôležitý bol etický princíp. Prinášal radosť i dojatie. Úsmev i slzy. Aj tie najtragickejšie diela mali humor. "Ale veď o tom je život," s typickým úsmevom hovorieval Haspra slová, ktoré ešte dlho budú znieť na doskách znamenajúcich svet.
Posledná rozlúčka s Pavlom Hasprom bude v utorok 4. mája o 10.30 h v Divadle P. O. Hviezdoslava a o 13.00 h v bratislavskom krematóriu.
Povedali o Pavlovi Hasprovi
Juraj Slezáček, riaditeľ Činohry SND: "Nebol som celkom jeho herec, ale robil som s Pavlom Hasprom na niekoľkých hrách, pri ktorých sme si porozumeli. Spomínam si na Holuby a Šulek, Pokus o lietanie, či naposledy pri Doktorovi Šusterovi. Haspra bol verný svojmu rukopisu, ktorý sa už v súčasnosti možno príliš nenosil, ale jeho hry boli naďalej komunikatívne. Zdalo by sa, že súčasné divadlo by si žiadalo viac experimentu, ale diváci Hasprovi vždy rozumeli - a to bolo rozhodujúce."
Mária Kráľovičová, herečka: "Pán Haspra prišiel k nám do rodiny Slovenského národného divadla, keď už mal kus hviezdnej dráhy za sebou. Obaja sme boli žiaci mága moderného divadla Jozefa Budského. Stade tá jeho túžba po farebnom videní svietenia. Bol pre mňa vždy inšpirátorom. Ako milenec všetkých druhov umenia nevidel divadlo ako ostrov, ale ako súčasť veľkej pevniny obývanej maliarmi a spisovateľmi. Na režijnom bojisku ostal neopakovateľne svojský. Slovenské národné divadlo vtedy aj dnes merané úspešne európskymi kritériami aj dnes a zajtra bude vysielať aj na jeho vlne."
Jozef Vajda, herec: "Pavol Haspra mi dal obrovskú príležitosť, už keď som začiatkom osemdesiatych rokov prišiel do Národného divadla. Hral som v Bratoch Karamazovových od Dostojevského. Odvtedy sa naša spolupráca úspešne rozvíjala a medzi posledné patrila aj postava McMurphyho v Prelete nad kukučkiným hniezdom, za ktoré som bol nominovaný na divadelné Dosky. Je mi veľmi ľúto, že tento človek odišiel."
