Nezvyčajne prístupný a zhovorčivý zostal 73-ročný tréner ruskej hokejovej zbornej VIKTOR TICHONOV po prehre 0:2 so Slovenskom na MS. Na jednej strane smútil nad stratou ďalších dvoch bodov, no na druhej dobrosrdečne žičil i závidel slovenskému mužstvu pekný úspech. Nedalo nám to nevyužiť a vyspovedali sme ho hneď, kým emócie nevychladli.
V čom vidíte príčiny vašej prehry?
Nedali sme gól v 1. tretine, naši útočníci si dva-trikrát nesplnili obranné úlohy v druhej a dovolili sme si luxus v podobe hernej nedisciplinovanosti so zbytočnými vylúčeniami v takom dôležitom zápase.
Čo hovoríte na výkon Slovenska?
Znamenitý. Ako proti Fínom, tak proti nám. Jasný kandidát na medailu.
Už 26 rokov pôsobíte vo veľkom hokeji. Zažili ste na medzinárodnej scéne niekedy takú skvelú atmosféru ako tu v Ostrave?
Nikdy. Takú fantastickú oslavu hokeja som za celú kariéru ešte nevidel. Slovenskí diváci sa pričiňujú o sviatok tohto športu. Sú dobrosrdeční, vedia si zaspievať, zatancovať, ale tešia sa z hokeja aj s ďalšími fanúšikmi, ktorých tiež treba pochváliť.
V čom je podľa vás sila slovenského hokeja?
Slovensko má výbornú strednú generáciu. Ozajstné hviezdy, ktoré chodia z NHL každý rok reprezentovať krajinu na MS v hojnom počte, takých 14 - 16 minimálne. Žiaľ, ruský hokej stratil jedno celé pokolenie. Žije v Amerike a doma ho nieto. Nové mladé talenty sa teraz ukazujú, ale potrebujú čas. Slováci vedia svojich najlepších zrejme aj zaplatiť.
Peniaze v tom asi nerozhodujú. Veď, Viktor Vasilievič, do roku 1995 nemali Slováci možnosť vo svetovom hokeji vyniknúť, potom sa dvakrát stali obeťou nespravodlivého systému olympijského turnaja, a preto nečudo, že chcú aspoň na MS dokázať, že aj v malej krajine vedia hrať krásny hokej!
Máte pravdu. Je to v srdci. Slováci preukázali mocné vlastenecké cítenie. Hrajú síce v Amerike, ale keď prídu domov, ich mysle a srdcia sú tu, pod svojou zástavou. To našim chýba. Viacerí ruskí hokejisti, ktorí si zvyknú po niekoľkých sezónach na americký štýl života, už necítia v duši taký vrelý vzťah k vlasti. A to teraz nehovorím ako frázu a ani nechcem nikoho urážať. Roku 2000 sme mali v Petrohrade také silné mužstvo, aké ja tu v Česku zďaleka nemám, a ako dopadlo.
A to, čo teraz trénujete v Ostrave, má vlastenecké cítenie?
Rozhodli sa hrať za Rusko a odovzdávajú tomu všetko. Pokojne to môžem vyhlásiť. Musím byť vďačný Kalininovi, Afinogenovovi, Kovaľčukovi, Jašinovi i Morozovovi, že prišli a posilnili tím. Žiaľ, na lepšiu súhru a návyky disciplíny bolo málo času v príprave. Zahráme dobre tretinu so Švédskom, pol druha so Slovenskom, a potom opäť prídu sklony k individualizmu a nedisciplinovanosti. Videli ste, čo dokáže poctivé plnenie taktických pokynov v zápase so Slovenskom? Čo chýbalo, aby sme dali v úvode vedúci gól a zápas mal iný priebeh.
Vaši ruskí novinári tu hľadali príčiny prehry v rozhodcoch a vraj oba góly padli neregulárne. Pri prvom bol údajne faul na brankára Sokolova a pri druhom hralo na ľade 6 Slovákov...
Dôležité je, čo vidí rozhodca. Nikdy som neprotestoval a svojim hráčom prikazujem, aby s rozhodcami nediskutovali. Toto sú svetové majstrovstvá, a nie ruské.
Tichonovov výber prehral aj v sobotu s USA 2:3, nesplnil cieľ prinavrátenia mena ruského hokeja a ak Američania zdolajú Dánov, čo sa čaká, zborná cestuje domov bez štvrťfinále. Ďalšie fiasko kedysi slávnej komandy a zrejme aj bodka za reprezentačnou kariérou 73-ročného lodivoda.
Autor: ANDREJ BUČKO, Ostrava
