Brusel 2. mája (TASR) Po víkende plnom osláv, ohňostrojov, prejavov o historickom zjednotení a svetlej budúcnosti sa rozšírená Európska únia prebudí v pondelok do reality plnej zložitých výziev, ktoré preveria, či bude zoskupenie 25 krajín schopné naďalej efektívne fungovať.
Prvá veľká úloha, ktorá čaká na európskych lídrov, je ústavná zmluva, ktorú sa členské štáty zaviazali prijať najneskôr na summite 17.-18. júna. Všetci sa zhodujú, že podobný krach, ako rokovania o ústave zažili vlani v decembri, si už EÚ nemôže dovoliť.
Hoci predstavitelia EÚ nešetria optimizmom, pravdou je, že viacero otázok z ústavy ešte nie je doriešených, vrátane najcitlivejších ako hlasovací systém, zloženie Európskej komisie, právo veta v niektorých oblastiach či zmienka o Bohu v preambule.
Aj keď sa ústavu podarí schváliť, dosť dlho zrejme potrvá, kým ju všetkých 25 členských krajín ratifikuje, najmä po tom, ako referendum o ústave oznámila Veľká Británia známa euroskeptickými voličmi.
Druhou veľkou úlohou, ktorá čaká lídrov na júnovom summite, je výber predsedu novej Európskej komisie. Mandát súčasnej na čele s Romanom Prodim sa končí 31. októbra. Na rozhodnutie summitu bude mať veľký vplyv výsledok júnových volieb do Európskeho parlamentu, ktorý musí nového predsedu EK schváliť.
Európski ľudovci, ktorí budú zrejme opäť najsilnejšou politickou frakciou, jasne povedali, že v takom prípade by mal nový šéf komisie pochádzať z ich radov.
Dlhé mesiace hlavný uvažovaný kandidát luxemburský premiér Jean-Claude Juncker opakovane vyhlásil, že o post nemá záujem, v poslednom období sa začalo hovoriť o terajšom komisárovi pre vonkajšie vzťahy Chrisovi Pattenovi.
Po ústave a novom predsedovi EK čaká rozšírenú úniu boj o budúci finančný výhľad na roky 2007-13, v ktorom na seba narazia bohatšie krajiny, ktoré odmietajú platiť viac a žiadajú zmrazenie rozpočtových výdavkov EÚ na jednom percente HDP a chudobnejšie, najmä nové krajiny, ktoré žiadajú pokračovanie finančnej podpory a solidarity. Európska komisia v prvom návrhu tzv. finančnej perspektívy predpokladá priemerné ročné výdavky na úrovni 1,14 percenta HDP. Rozhodnutie dvadsaťpäťky sa očakáva najskôr v polovici budúceho roka.
Ďalším tvrdým orieškom bude decembrové rozhodnutie, či začať prístupové rokovania s Tureckom. Otázka jeho prípadného členstva v EÚ vyvoláva už roky veľmi rozdielne názory. Veľa napovie jesenná hodnotiaca správa EK, ktorá posúdi, či Turecko už plní politické kodanské kritériá nevyhnutné pre začatie rokovaní.
Všetky tieto rozhodnutia bude prijímať 25-členná únia, ktorej starú časť trápi pomalý ekonomický rast, starnúca populácia a obavy z úniku firiem za atraktívnejšími daňami a lacnejšou pracovnou silou v nových členských krajinách.
Viacerí analytici očakávajú, že nové krajiny môžu priniesť únii novú ekonomickú dynamiku, otázkou ostáva, ako budú fungovať inštitúcie EÚ s 25 členskými štátmi.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
