Neviem, či sú blažené vzdychy publicistov, ktorí hovoria o novej Billie Holidayovej, odôvodnené alebo nie, speváčku a skladateľku Erykah Badu však rozhodne dôrazne odporúčam každému, kto má čiernu poslucháčsku krv, ale zároveň sa vyhýba gýču, exaltovaným emóciám a sladkavosti.

Mladá dáma (1972) je vďaka svojej originalite, inteligencii a charizme veľkým zjavom soulovej scény posledného desaťročia. Vyštudovala umeleckú školu, nejaký čas pôsobila ako učiteľka. Pôvodne sa volala Wrightová, meno si zmenila. Badu sú slabiky, ktoré sa často používajú pri scatovaných improvizáciách. Vyrastala na bluese (Billie Holidayová), soule (jej hádam najväčší idol Marvin Gaye), džeze (Thelonious Monk), hip-hope. Zo všetkých týchto vplyvov si vytvorila vlastnú víziu. Jej úzky mladý hlas, nie nepodobný Randy Crawfordovej, ale kovovejší a podstatne drzejší, schopný virtuóznych pohybov i drobných feelingových schválnych nezaladení, je spoznateľný medzi stovkami. Ostro sa odlišuje od toho, čo považujeme za archetyp soulového ženského spevu: objemný hrudník, hlboké polohy, forsírované výšky, kaskády tónov, fontány emócií. Badu netlačí na pílu, hrá sa s nami, vždy si počká na správny čas, kedy šliapnuť na plyn a potom zastaviť a rozhliadnuť sa po okolí.

Debut Baduism (1997) vyniesol dvadsaťpäťročnú Erykah medzi V.I.P. čiernej hudby a dokázal, že táto dievčina to myslí vážne ako umelkyňa, nielen ako rebríčková hviezdička. Mama‘s Gun je jej tretím albumom. Prináša jasný názor a sľubuje, že si naň spomenieme i po rokoch. Badu sa obklopila chápavými spolupracovníkmi, ktorí sú niekedy aj spoluautormi a spoluproducentmi skladieb. Nebudem ich menovať, lebo sa ich vystriedalo veľa a mená sú občas dokonale zašifrované (krémové písmo na svetlohnedom podklade v booklete je skutočne vydarený žart). Vlastne o to nejde. Nikto tu neexhibuje, žiadne sólo nezatieni mäkké, hypnotické groovy.

Dominantná je basa, bicie a klávesy, občas sa ozva výrazná flauta či podfarbujúce sláčiky. Všetko sú to živé nástroje, čo naozaj poteší. Maximálny nadhľad a ponorenie do veci. Niektoré skladby sa na seba trochu podobajú, ale odpúšťam: nikde nie je napísané, že album (akýkoľvek) musí byť ako kompletne zabezpečený gathering, občerstvenie na párty so všetkými chodmi vrátane aperitívu, predjedla a odchodu. Toto je skôr o pocite a detailoch. Kto hľadá v každej počúvanej pesničke záblesk génia, asi uspokojený nebude. Kto hľadá bezmyšlienkový oddych, toho Erykah nenasýti. Zajasá ten, kto má rád človečinu bez neúprimných marketingových citov a má v zuboch smotánkové rubriky v lajfstajlových časopisoch.

V skladbe …& On sa Erykah charakterizuje ako „analógové dievča v digitálnom veku“ a táto hrejivosť je najväčším prínosom albumu. V chlade, ktorý nám dožičila nevzdávajúca sa zima, pôsobí ako infražiarič.