"Máme právo na presadzovanie našich národných záujmov. Máme právo na návrhy z Bruselu povedať áno aj nie. Nebojme sa toho, že sme malá krajina, takýto argument neobstojí," nástojil Hrušovský. Spomenul, že pri obhajovaní záujmov v EÚ vždy môžeme nájsť spojencov medzi našimi susedmi.
Podľa jeho slov sú v tvári našej krajiny zapísané historické črty, ktoré ju robia podobnou a zároveň jedinečnou medzi ostatných európskymi štátmi a národmi. Menoval tri piliere, ktoré charakterizujú našu národnú identitu - dušu naklonenú východe detí a rodine, kresťanstvo ako základ slovenských dejín a schopnosť otvoriť sa inej kultúre, myšlienkam a vplyvom.
Časť prejavu venoval najdôležitejším úlohám, ktoré bude musieť SR riešiť po vstupe do EÚ. Podľa jeho slov musíme viac ako doteraz podporovať rozvoj vedy a vzdelanosti. Uviedol, že treba spoločne hľadať vyváženú a citlivú politiku v oblasti národnostných menšín a etnických skupín. "Občania Slovenska musia mať pocit, že žijú skutočne v jednej krajiny. Ani jeden región nesmie mať pocit, že je na okraji záujmu," poznamenal Hrušovský.
Upozornil na to, že si máme strážiť tradičné hodnoty - vzťah k rodine, deťom a priateľom. Nemôžeme sa necitlivo obracať chrbtom k tým, ktorí sa nevedenia alebo nemôžu postarať sami o seba. Podľa jeho slov musia v krajine platiť pravidlá pre všetkých rovnako. "Na Slovensku sa musí oplatiť poctivo pracovať. A musí sa naučiť byť žičlivé k úspechu dosiahnutému poctivou prácou," povedal.
Na záver poďakoval všetkým občanom, ktorí vytrvali na ceste od decembra 1989, politikom a verejným činiteľom, ktorí k úspechu SR prispeli. "Od zajtra pred nami stoja nové výzvy. Je na nás, ako na ne odpovieme," zdôraznil šéf NR SR.