Výskum britského Inštitútu pre vzdelanie totiž odhalil, že domáce úlohy spôsobujú rodinné trenice, vyvolávajú v deťoch pocit strachu, nudy a únavu.

Riaditeľ jednej z edinburských škôl John Elder dokonca zakázal učiteľom, aby dávali žiakom úlohy, pretože zásahy rodičov pri ich príprave spôsobujú viac škody než osohu.

Ak vezmú učitelia výsledky britského výskumu a rady odborníkov vážne, potom sa školáci môžu skutočne tešiť, že im úloh ubudne.

"Podľa mňa nemá vôbec cenu, aby deti dostávali domáce úlohy z matematiky a museli riešiť zložité príklady doma sami bez dohľadu kvalifikovaných učiteľov," domnieva sa odborníčka na vzdelanie Dey Birkettová, ktorá však zároveň zdôrazňuje, že nie je celkom proti domácim úlohám, mali by však mať podobu tvorivých projektov.

"Ak deťom dáte na úlohu, aby spracovali napríklad históriu domácich spotrebičov, a ak sa na úlohe budú pozitívnym spôsobom podieľať aj rodičia alebo dokonca prarodičia a úloha bude zahŕňať návštevu miestnej knižnice a vyhľadávanie na internete - skrátka, ak je to pre to dieťa zaujímavé, potom to má zmysel."

Anglickí pedagógovia však v rámci svojho výskumu zistili, že úmerne s tým, ako sa školské učivo stáva ťažším a komplexnejším, tak sa aj domáce úlohy stávajú hlavolamom nielen pre rodičov s nižším vzdelaním, ale aj pre tých, ktorí majú vyššie vzdelanie.

Podľa profesora Charlieho Lewisa z univerzity v Lancasteri je pre rodičov frustrujúce, že často nerozumejú ani zadaným otázkam nie to ešte, aby dokázali prísť s odpoveďami a pridáva ešte ďalšie argumenty proti domácim úlohám. "Deti bývajú na konci vyučovania pomerne unavené a naložiť im ešte ďalšie povinnosti, nie je najlepší spôsob, ako stráviť voľný čas," konštatuje profesor Lewis. Dodáva, že ak sa domáce úlohy používajú ako náhrada za to, čo deti nestihli v škole, potom sa rodina ocitá pod tlakom, aby suplovala školu a povedané termínom trhovej ekonomiky, vyrábala vo voľnom čase produkt, ktorý mal vzniknúť počas pracovného času.