Pohľad na šípku s nápisom "Budapešť 695 km", ktorá ukazuje smerom na Maďarsko pred Brandenburskou bránou v Berlíne. FOTO - TASR/EPA
Narastajúcu skepsu oslabili dve udalosti. Francúzsky prezident Jacques Chirac včera zvolal od roku 1995 len tretiu tlačovú konferenciu. Dôvod? Chcel privítať rozšírenie Európy. A švédsky parlament otvoril pracovníkom z pristupujúcich krajín svoj pracovný trh.
Sú to symbolické gestá v čase, keď na oboch stranách Európy prevládajú pochybnosti a strach. Francúzi patria k najskeptickejším Európanom a podľa prieskumov verejnej mienky viac ako polovica z nich rozšírenie odmieta. A ryba väčšinou smrdí od hlavy.
Minuloročná Chirakova lekcia novým členským štátom, že v prípade Iraku zmeškali príležitosť mlčať, je stále čerstvá a mnohí diplomati vedia, že bruselský summit o euroústave nestroskotal na neústupnosti Poľska, ale na neochote Francúzska dohodnúť sa. O to viac sa ráta, že si francúzsky prezident netradične zvolal novinárov, aby ľudí presviedčal o výhodách rozšírenia.
Rozhodnutie švédskeho parlamentu je po dlhých týždňoch prvou dobrou správou pre ľudí z nových členských krajín. Po masovom zatváraní pracovných trhov sa Švédsko stáva treťou krajinou pätnástky, ktorá svoj trh otvorí bez podmienok. Parlament pritom obvinil premiéra Görana Perssona z toho, že hrá na xenofóbnu strunu a zrádza vlastné sľuby.
Parlament tak dal za pravdu expertom, ktorí tvrdia, že obavy z prílevu státisícov ľudí nemajú opodstatnenie. Švédska vláda medzi prvými sľubovala nováčikom neobmedzený prístup na svoj trh práce.
Mnohé pochybnosti, obavy a strach majú svoj reálny základ. Isté však je, že ak by sa Európska únia nebola dohodla na rozšírení teraz, mohol celý projekt stroskotať. Tvrdí to aj Verheugen. Vojna v Iraku, diskusia o budúcom rozpočte a spory okolo novej európskej ústavy by sa podľa neho stali neprekonateľnými prekážkami. Nechýbalo veľa, aby 1. máj nebol vôbec.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
