Na začiatku Európskej únie bola myšlienka, že ak majú krajiny spoločné zdroje strategických surovín, ich ochota ísť proti sebe sa výrazne znižuje. Bolo krátko po vojne a Európa riešila, ako sa vysporiadať s tým, že Európania ako mnohokrát predtým zabíjali Európanov.
Vtedajší lídri tiež nechceli zopakovať chybu, keď po prvej svetovej vojne príliš vytrestali Nemecko: vojnovými reparáciami ho dostali na kolená a uľahčili cestu k moci Hitlerovi. Na začiatku 50. rokov minulého storočia sa radšej rozhodli, že spolu s Amerikou postavia západné Nemecko na nohy a integrujú ho medzi seba. Autorom tohto projektu bol francúzsky minister zahraničia Robert Schumann. Dnes sa o ňom hovorí ako o otcovi Európy.
Organizácia, ktorej sa dnes hovorí Európska únia, fungovala na začiatku v šestici: okrem Nemecka a Francúzska (dodnes sa označujú za motor Európy) stáli pri počiatkoch európskej integrácie aj Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.
V roku 1957 podpísali Rímsku zmluvu a položili tak základy európskych inštitúcií. Tento dokument v bruselských úradoch poznajú ako Zmluvu. Niekoľkokrát ju revidovali: keď sa únia rozširovala o nových členov aj nové kompetencie.
Prijímanie nových zmlúv nebolo zďaleka také entuziastické ako schvaľovanie Rímskej zmluvy a spôsobilo niekoľko vážnych kríz.
Prvá vlna - skeptici a odmietači
V šestici vtedy ešte Európske hospodárske spoločenstvo fungovalo do roku 1973. Vtedy sa pridali Veľká Británia, Írsko a Dánsko.
Proti vstupu Británie ostro vystupovalo Francúzsko (Londýn prejavil záujem o vstup už v roku 1961) a Briti trvali na zachovaní svojich špecifických požiadaviek. Dodnes sú vnímaní ako najsilnejší euroskeptici, občas tu zaznie hlas, aby z únie vystúpili.
Z prvej vlny pochádzajú krajiny, ktoré sa dodnes do spoločných európskych projektov nepúšťajú s veľkou vervou: Briti ešte stále platia svojimi librami a Dáni korunami.
Dáni v referende odmietli Maastrichtskú zmluvu (okrem iného zaviedla názov Európska únia, európske občianstvo, základy menovej únie), Írsko muselo opakovať všeľudové hlasovanie o zmluve z Nice (nevyhnutnej pre rozšírenie).
Írsko je však aj európskym príbehom úspechu: z nerozvinutej agrárnej krajiny sa stal ekonomický keltský tiger.
Druhá minivlna
V roku 1981 do únie vstúpilo Grécko. Po období vojenskej diktatúry a zrušení monarchie dostalo šancu v únii. Podobne ako Írsko si vstupom pomohlo, aj keď niektoré regióny sú dodnes stále pod priemerom Európskej únie.
Tretia vlna - Iberský polostrov
O päť rokov neskôr sa súčasťou únie stalo Španielsko a Portugalsko. Obe krajiny mali za sebou éru diktátorov a imidž zaostalých agrárnych oblastí. Hojne využili a dodnes využívajú štedré bruselské dotácie. Hlavne Španielsko sa stavia do úlohy významného politického aktéra a spolu s Talianskom či Írskom predstavuje katolícku časť únie.
Štvrtá vlna - sever a Rakúsko
Už po páde komunizmu, v roku 1995 do únie vstúpili Rakúšania, Švédi a Fíni. Na rozdiel od predchádzajúcich rozšírení išlo o pomerne vyspelé krajiny, ktoré teraz do Európy skôr prispievajú, ako z nej dostávajú.
Piata maxivlna
Spustí sa zajtra. Pôjde o najmasívnejšie rozšírenie únie v jej histórii. V takom rozsahu sa pravdepodobne už nezopakuje.
Rozširovacie naj
- najkratší prístupový proces: Grécko (tri roky)
- najdlhší prístupový proces: Portugalsko (sedem rokov)
- najkrkolomnejšia cesta: Veľká Británia (dvakrát odmietnutá pre veto Francúzska)
- najhladšie pristúpenie: neutrálne Švédsko, Rakúsko a Fínsko
- špecifické prípady: Nemecká demokratická republika sa stala súčasťou únie automaticky - po zjednotení so Spolkovou republikou Nemecko
- Grónsko sa stalo súčasťou únie v rámci Dánska (1973), v roku 1982 po referende vystúpilo.
Susedné Rakúsko vstúpilo pred deviatimi rokmi
Bola to obrovská kampaň. Vláda, opozícia, mimovládne organizácie, aj najčítanejší denník Neue Kronen Zeitung zavalili Rakúšanov dôvodmi, prečo je dobré stať sa členom Európskej únie. Spätne už mnohí politici pripustili, že by to dnes urobili inak. Veľké očakávania, ktoré v ľuďoch vzbudili, sa im vrátili ako bumerang krátko po vstupe.
Situácia u našich susedov bola iná než je dnes u nás. Rakúsko bolo ekonomicky silne previazané s trhom únie. Členstvo nebolo ekonomickou, ale politickou otázkou. Bolo to psychologické rozhodnutie krajiny, ktorá stála desaťročia medzi dvoma politickými blokmi.
Prístupové rokovania trvali len rok a štyri mesiace. Prispôsobiť sa európskej legislatíve nebolo obtiažne. Najproblematickejšími bodmi sa stala rakúska neutralita, tranzitná doprava cez Alpy a poľnohospodárstvo.
Neutrálni Rakúšania nestáli príliš o politickú angažovanosť, a preto potrebovali silný argument. A tak vláda opakovala, že ako člen únie sa nebudú rozhodnutiam iba prizerať, ale budú o nich spolurozhodovať. Bez toho, aby stratili neutralitu. A že vstup do únie prinesie každej rodine slušné mesačné úspory.
Nakoniec sa nechali presvedčiť. V referende zahlasovalo 67 percent z nich za vstup.
Prvé bilancie neboli prevratné, očakávania boli príliš vysoké a krátko po vstupe sa dostavilo sklamanie. Po deviatich rokoch členstva však Rakúšania vedia, že sa im vstup vyplatil. Zlacneli potraviny, klesli ceny v textilnom a automobilovom priemysle, neskôr aj ceny služieb. Krajina zaznamenala 4-percentný hospodársky rast, vytvorili sa desaťtisíce nových pracovných miest.
Dnes sa situácia opakuje. Do únie nevstupuje Rakúsko, ale jeho susedné krajiny. Väčšina Rakúšanov je skeptická. Podľa posledných prieskumov vníma vstup okolitých krajín pozitívne 41 percent z nich, negatívne 42 percent. Strach z prílevu lacnej pracovnej sily už ustupuje, ľudia, hlavne v prihraničných oblastiach, sa viac boja kriminality.
Experti upozorňujú, že potrebujú čas, aby priznali, že im rozšírenie prinesie viac výhod ako nevýhod.
(mim)
Slabé miesta nováčikov Cyprus
Jeden z najbohatších kandidátov. Do únie vstupuje len grécka časť, Brusel bude musieť vyriešiť, čo s tureckým severom.
Česká republika
Únia našim susedom vyčíta korupciu, problémy s Rómami, organizovaný zločin. Zdvihnuté obočie spôsobili správy o organizovanej detskej prostitúcii v prihraničných oblastiach. Ekologicky orientovanú časť únie trápi jadrová elektráreň Temelín. Problematické sú aj Benešove dekréty, keďže únia odmieta myšlienku kolektívnej viny.
Estónsko
Hoci v oblasti ekonomiky sú Estónci oveľa progresívnejší a liberálnejší ako zvyšok únie, ich zaobchádzanie s ruskou menšinou príliš liberálne nie je. Niektorí pozorovatelia hovoria, že u Estóncov viac ako pragmatizmus prevládla stará nenávisť k ruským okupantom a Rusom v krajine oplácajú svoje druhoradé postavenie v Sovietskom zväze. Tak ako oni kedysi museli hovoriť po rusky, tak sa dnes Rusi musia učiť po estónsky a znalosti jazyka dokazovať na špeciálnych testoch.
Litva
Okrem problematickej zastaranej jadrovej elektrárne Ignalia, ktorú musí Vilnius s výdatnou pomocou Bruselu odstaviť, sa riešila otázka ruskej enklávy Kaliningrad. Rusi tam budú potrebovať špeciálne tranzitné dokumenty. Litva tiež zápasí s nevýkonným a drahým poľnohospodárstvom.
Lotyšsko
Podobne ako Estónsku aj Lotyšsku únia vyčíta postavenie ruskej menšiny: až 22 percent miestnych Rusov nemá štátne občianstvo. Lotyšsko ešte musí prijať niekoľko dokumentov na ochranu menšinových práv. Alarmujúci je aj rozsah korupcie a nedostatky v súdnom konaní.
Maďarsko
Nášmu južnému susedovi vyčítajú nedostatky v ekonomických záležitostiach: hlavne riadenie poľnohospodárstva a problémy s rozpočtom. Únia však Budapešť upozornila aj na to, že Rómovia "stále trpia diskrimináciou", aj na nevyjasnené spory s Rumunskom a Slovenskom.
Malta
Ostrovný štát je veľkým euroskeptikom, únia jej nič zásadné nevyčíta.
Poľsko
Okrem ekonomických problémov a ťarbavého poľnohospodárstva Poľsko sužuje aj vysoká miera korupcie. Únia sa tiež obáva poľského populizmu a euroskepticizmu, aj príliš konzervatívnho a málo tolerantného vidieka. Očakáva sa, že pre svoju veľkosť bude Varšava požadovať väčší podiel na moci, čo sa už prejavilo odmietavým postojom k euroústave.
Slovensko
Únia nám vyčíta hlavne korupciu, postavenie a sociálne podmienky Rómov. Vyjadruje obavy z ich masového exodu. Brusel sa so Slovenskom sporil aj pre U.S. Steel. Pred druhým kolom prezidentských volieb tiež vznikali obavy o dištanc Bruselu, ak by sa prezidentom stal Vladimír Mečiar. Únia však bude podľa pozorovateľov ostražitá aj k Ivanovi Gašparovičovi.
Slovinsko
Jeden z premiantov vstupujúcich krajín má problémy s infláciou, nevyjasnené otázky s Rakúskom a rezervy v ochrane vonkajších hraníc. Časť jeho obyvateľov má problémy so získaním štátneho občianstva. (r)
