BRUSEL 29. apríla (SITA/AFP) - Po sobotňajšom najväčšom rozšírení Európske únie desať jej nových členov spoločne s doterajšími 15 členskými krajinami utvoria s viac ako 450 miliónmi obyvateľov po Číne a Indii tretí najľudnatejší štátny útvar na svete. Prinášame preto portrét novej Európy, ktorá sa rozprestiera od Atlantického oceánu k Baltskému moru a od Severného ľadového oceánu až k Stredozemnému moru.
GEOGRAFIA:
Európska únia sa rozprestiera na ploche 3 691 214 km2 a zahŕňa 25 krajín západnej a východnej Európy, pričom väčšina nových členov pochádza z bývalého sovietskeho bloku, ako aj ostrovy Cyprus a Maltu v Stredozemnom mori.
Pätnásť súčasných členov tvorí Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. 1. mája sa k nim pridajú Cyprus, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
OBYVATEĽSTVO:
455 miliónov (január 2004) oproti doterajším 378 miliónom. Najľudnatejšou krajinou je Nemecko s 82,5 milióna obyvateľov, najmenšia Malta s 387 000 obyvateľmi.
HLAVNÉ MESTO:
Únia nemá hlavné mesto, hoci Brusel je v podstate jej administratívnym centrom, v ktorom sídli Európska komisia, Rada ministrov a komisie Európskeho parlamentu. Európsky parlament sídli vo francúzskom meste Štrasburg, kým v Luxemburgu sú kancelárie Európskeho súdneho dvora a Európskeho parlamentu.
DEMOGRAFIA:
V roku 2003 bola v rámci EÚ najvyššia pôrodnosť v Írsku, kde sa narodilo 15,5 dieťaťa na 1000 obyvateľov, nasledovalo Francúzsko (12,7) a Holandsko (12,6). Z desiatky nových členov majú najvyššiu pôrodnosť na Cypre (11,1) a na Malte (10).
Očakávaná dĺžka života na oboch ostrovoch (76 rokov u mužov a 81 u žien) odráža najbližšie súčasný priemer v EÚ (75,8 rokov u mužov a 81,9 u žien), kým v Litve tento ukazovateľ predstavuje len 64,8, resp. 76 rokov.
JAZYKY:
Oproti súčasným jedenástim oficiálnym jazykom, ktorými sa v 15-člennej únii rozpráva, po rozšírení o desať nových krajín bude v EÚ spolu 20 oficiálnych jazykov. Popri dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom jazyku sa počet oficiálnych jazykov únie rozšíri deväť ďalších: český, slovenský, slovinský, estónsky, maďarský, lotyšský, litovský, poľský ako aj o maltský jazyk.
Jediná pristupujúca krajina, ktorá nerozšíri rodinu jazykov v EÚ je Cyprus, kde je oficiálnym jazykom gréčtina a veľká časť populácie hovorí po anglicky. Mohlo to byť iné v prípade, ak by referendum o znovuzjednotení Cypru dopadlo inak a medzi oficiálne jazyky únie by sa zaradila aj turečtina. Najmenej ľudí hovorí po maltsky (menej ako 400 000).
Hoci sa legislatíva EÚ prekladá do všetkých jazykov únie, aby jej porozumeli všetci jej obyvatelia, všetky rokovania na diplomatickej úrovni sa uskutočňujú v angličtine, nemčine, alebo francúzštine s prekladateľmi pracujúcimi iba s týmito jazykmi.
NÁBOŽENSTVO:
Prevažne kresťanské. Okrem najrozšírenejšieho rímskokatolíckeho vierovyznania sa v nej stretávame s protestantmi, anglikánmi, kalvinistami a luteránmi (predovšetkým v severnej Európe) ako aj s gréckym ortodoxným vierovyznaním na Cypre a v Grécku a ruským ortodoxným vyznaním v Estónsku, Lotyšsku a Litve.
V niekoľkých krajinách žije aj významná moslimská komunita, v prvom rade vo Francúzsku, kde sa za katolíkov považuje asi 80 percent populácie, pričom islam je druhým najrozšírenejším náboženstvom s asi 4 až 5 miliónmi moslimov. Viac ako 3 milióny moslimov žije aj v Nemecku, viac ako pol milióna v Španielsku a viac ako 400 000 v Belgicku.
POLITIKA:
Vo všetkých členských krajinách vládne parlamentná demokracia. Napriek tomu v siedmich z nich existuje konštitučná monarchia, ktorá ale stojí pod vládou parlamentu. Kráľa, či kráľovnú majú v Belgicku, Británii, Dánsku, Luxemburgu, Holandsku, Španielsku a Švédsku.
HOSPODÁRSTVO:
Kombinované bohatstvo pristupujúcich štátov predstavovalo v roku 2002 HDP vo výške 444 miliárd eur, čo je asi 4,8 percenta celkového bohatstva súčasnej EÚ. S HDP 15 080 eur na obyvateľa je Cyprus jedinou pristupujúcou krajinou, ktorá sa v tomto ukazovateli vyrovná najchudobnejším štátom súčasnej únie - Grécku (12 880 eur) a Portugalsku (12 513 eur).
Poľsko, najväčší z pristupujúcich štátov, v tomto ukazovateli zaostáva (5 290 eur), čo predstavuje asi pätinu v porovnaní s Nemeckom (25 590 eur) a takmer desatinu v porovnaní s najbohatším štátom únie Luxemburgom (50 190 eur).
DEJINY:
1957 - Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko podpísali Rímsku dohodu, čím založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS).
1973 - 1. január - Veľká Británia, Dánsko a Írsko sa pripojili k EHS, a zvýšili tak počet jeho členov na deväť. Nórsko sa v referende rozhodlo, že do EHS nevstúpi.
1981 - 1. január - Grécko sa stáva 10. členom EHS.
1986 - 1. január - Španielsko a Portugalsko sa stávajú 11. a 12. členom.
1990 - Po páde Berlínskeho múra a celého komunistického režimu prejavili nové demokracie strednej a východnej Európy záujem o vstup do EHS a Severoatlantickej aliancie. 3. október - Východné Nemecko sa ako súčasť zjednoteného Nemecka pripojuje k EHS.
1992 - Vedúci predstavitelia už vzniknutej Európskej únie súhlasili na edinburskom summitu s tým, aby sa začali rokovania s Rakúskom, Fínskom, Švédskom a po druhý raz s Nórskom.
1993 - Vedúci predstavitelia EÚ prijali takzvané kodanské kritériá. Stanovili tak normy pre demokraciu, ľudské práva, vládu zákona, ochranu menšín a civilnú kontrolu vojska. Kandidátske krajiny musia tieto normy splniť, ak sa chcú stať členmi EÚ.
1994 - Rakúski, fínski a švédski voliči súhlasia so vstupom do EÚ. V nórskom referende zamietlo tesná väčšina obyvateľov (52,1 % ) vstup krajiny do únie.
1995 - 1. január - Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstupujú do EÚ.
1997 - 13. december - Vedúci predstavitelia EÚ sa v Luxembursku dohodli na tom, že začnú rokovania o pridružení s ČR, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Rumunsku oznámili, že pred začatím rokovaní musia dosiahnuť väčší pokrok. Únia neudelila Turecku štatút kandidátskej krajiny, čím rozhnevala Ankaru.
1999 - december - Na summite EÚ v Helsinkách sa členské krajiny dohodli, že k rokovaniam o pridružení prizvú Rumunsko, Slovensko, Lotyšsko, Litvu, Bulharsko a Maltu. Turecko uznali za uchádzača o členstvo v Únii.
2000 - 8. až 11. december - Účastníci summitu v Nice sa počas štvordenného rokovania dohodli na novej zmluve o Európskej únii. Do zmluvy zakomponovali inštitucionálne reformy, ktoré majú pripraviť úniu na rozšírenie.
2001 - 7. jún - Íri šokujú, keď pomerom 54 % hlasov ku 46 % odmietli v referende Zmluvu z Nice. 15. jún - Vedúci predstavitelia EÚ rokujú vo švédskom Göteborgu a potvrdzujú svoje odhodlanie rozšíriť úniu v roku 2004 do východnej Európy. Dátum rozšírenia EÚ odznieva po prvýkrát. 13. november- Brusel vydáva zásadné hodnotenia pripravenosti krajín z východnej Európy a Stredomoria na členstvo v únii. Výkonný orgán únie po prvýkrát uvádza, že všetkých 10 kandidátov teda Poľsko, ČR, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Cyprus a Malta majú "fungujúcu trhovú ekonomiku".
14. a 15. decembra- Vedúci predstavitelia únie sa schádzajú v belgickom Laekene a vyhlasujú, že pre ďalšiu vlnu rozšírenia v roku 2004 môže byť pripravených až 10 krajín. Bol založený aj európsky konvent, ktorý má zvážiť, či by únia nemala mať vlastnú ústavu.
2002 - 1. január- V 12 krajinách s viac ako 300 miliónmi ľudí začína platiť jednotná európska mena euro. Len Veľká Británia, Švédsko a Dánsko si ponechali vlastnú menu. Január - Európska komisia navrhuje, aby poľnohospodári z kandidátskych krajín dostali v prvom roku rozšírenia priame platby vo výške 25 % čiastky, ktorú poberajú členské krajina. Jún - V španielskej Sevile EÚ na summite únia potvrdzuje, že súhlasí s časovým harmonogramom rozšírenia, ktorý vypracovala Európska komisia. 19. október- Írsko schválilo v druhom referende Zmluvu z Nice. Na ceste k rozšíreniu tak bola prekonaná ďalšia prekážka. 28. október- EÚ a kandidátske krajiny začali v Kodani záverečné kolo rokovaní o pridružení. Dochádza však k názorovým stretom ohľadne navrhovaných finančných podmienok. 18. november - Dátum vstupu 10 nových členov bol posunutý na 1. máj 2004.12. december - Summit Rady EÚ v Kodani ukončila prístupové rokovania s 10 kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska, s tým, že tieto krajiny by sa mali stať členmi únie 1. mája 2004. Rozhodla tiež o pokračovaní predvstupových rokovaní s Bulharskom a Rumunskom s výhľadom vstupu v roku 2007. Začiatok rokovaní s Tureckom o pridružení sa nepredpokladá skôr ako koncom roku 2004.
2003 -16. apríl - Slávnostný podpis Zmluvy o pristúpení k EÚ v Aténach
Zmluvu o pristúpení ratifikoval Európsky parlament a parlamenty všetkých členských aj kandidátskych krajín.
ms;kh;hd
