Integráciu do zjednotenej Európy jednoznačne podporuje 32,5 percenta slovenských občanov. Skôr súhlas ako nesúhlas vyjadruje 45,1 percenta. Skôr nesúhlas ako súhlas deklarovalo 12,5 percenta respondentov a jednoznačný nesúhlas vyslovilo 5 percent obyvateľov.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus od 4. do 8. apríla na reprezentatívnej vzorke 1047 opýtaných.

Vstup Slovenska do EÚ v porovnaní s celým spektrom obyvateľstva výraznejšie podporujú mladí ľudia vo veku do 35 rokov, opýtaní so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním, respondenti z veľkých miest, respondenti žijúci v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, výkonní odborní a tvoriví pracovníci, podnikatelia a živnostníci, študenti a z pohľadu politickej orientácie voliči ANO, KDH, SDKÚ a SMK.

Vyššie zastúpenie odporcov vstupu Slovenska do EÚ môžeme nájsť medzi staršími respondentmi vo veku nad 55 rokov, respondentmi z menších obcí s počtom obyvateľov do 2 tisíc, opýtanými z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, robotníkmi a dôchodcami, voličmi KSS a ĽS-HZDS.

Vstup Slovenska do EÚ má u obyvateľov dlhodobo vysokú podporu. V posledných troch rokoch ho celkovo podporovalo (úplne + skôr súhlasím so vstupom SR do EÚ) viac ako 70 percent obyvateľstva. Aj podiel odporcov (vôbec + skôr nesúhlasím) nášho vstupu do EÚ ostáva relatívne stabilný a počas posledných troch rokov sa pohyboval na úrovni pätiny dospelej populácie.

Celkovo 17,9 percenta opýtaných si myslí, že Slovensko získa po vstupe do EÚ predovšetkým výhody, ktoré budú dominovať nad nevýhodami. Len málo respondentov (1,1 percenta) vidí v členstve výhradne iba výhody a ďalších 16,8 percenta opýtaných si myslí, že Slovensko získa z nášho členstva v EÚ viac výhod než nevýhod.

Najväčšia časť respondentov (47,5 percenta) sa domnieva, že výhod, ktoré Slovensko získa z členstva v EÚ, bude rovnako veľa ako nevýhod. Cez optiku nevýhod vníma naše členstvo v EÚ celkovo 28,1 percenta respondentov. Pritom len veľmi málo (2,2 percenta) respondentov sa domnieva, že Slovensko vstupom do EÚ získa iba nevýhody. Ďalších 25,9 percenta očakáva, že nevýhod bude viac než výhod.

Takmer polovica respondentov (48 percent) si sľubuje od nášho vstupu predovšetkým rozšírenie možností pracovať v zahraničí. Približne rovnako veľká časť obyvateľstva (43,7 percenta) vidí jednu z najdôležitejších výhod vstupu v rozšírení možností pre mladých ľudí, napríklad pokiaľ ide o štúdium v zahraničí. Voľný pohyb osôb, teda možnosť cestovať bez pasu a víz označuje za jednu z najväčších výhod 39,6 percenta opýtaných. Ďalších 28,2 percenta respondentov očakáva predovšetkým príchod zahraničných investorov, ktorí vytvoria na Slovensku nové pracovné miesta. Možnosť zapojiť sa do čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ vníma ako jednu z najdôležitejších výhod 19,1 percenta respondentov. Ďalších 12,9 percenta vidí dôležitú výhodu v tom, že domáci výrobcovia budú môcť vyvážať svoje výrobky na krajín EÚ a 12,5 percenta občanov si myslí, že vstup do EÚ prinesie Slovensku medzinárodnú akceptáciu v Európe a vo svete. Žiadne konkrétne výhody nevidí v vstupe Slovenska do EÚ 6,1 percenta opýtaných.

Najviac respondentov (46,7 percenta) si myslí, že Slovensko môže prispieť do zjednotenej Európy predovšetkým pracovitými ľuďmi a podľa 46,4 percenta obyvateľov lacnou pracovnou silou. Tretina opýtaných (33,1 percenta) sa domnieva, že najväčším príspevkom Slovenska budú vzdelaní a kvalifikovaní ľudia a 29,5 percenta opýtaných odpovedalo, že Slovensko môže prispieť aj tvorivými a šikovnými ľuďmi.

Predovšetkým prírodnými krásami, turistickými atrakciami a miestami pre dovolenku môže podľa 29,5 percenta respondentov prispieť Slovensko do zjednotenej Európy. Kultúru a umenie považuje za slovenský najvýznamnejší príspevok 25,8 percenta opýtaných. Necelá pätina (18,2 percenta) respondentov sa domnieva, že naším prvoradým príspevkom do zjednotenej Európy môžu byť tradície, zvyky, morálne hodnoty a viera.

Iba 1,9 percenta opýtaných si myslí, že Slovensko nemá čím prispieť do zjednotenej Európy. Pracovať v členských krajinách EÚ sa rozhodne chce pokúsiť 8,2 percenta opýtaných, asi sa o to pokúsiť 14,6 percenta a ponuku by zvažovalo 16,1 percenta respondentov. O takúto prácu nebude mať rozhodne záujem 32,4 percenta opýtaných.

Aktívny záujem o prácu v zahraničí deklarovali častejšie muži, respondenti do 34 rokov, študenti. Mierne zvýšený je záujem o takúto prácu aj medzi tvorivými odbornými pracovníkmi, podnikateľmi a živnostníkmi a nezamestnanými.

pm mh