že ak sa nezmení doterajšia legislatíva, budúci rok hrozí exekúcia ich majetku.
"Zadlženie zdravotníckych zariadení môže viesť až k ohrozeniu ich existencie. Lôžkové zariadenia predkladajú vyrovnaný rozpočet, ktorého dosiahnutie je však za dnešného stavu nereálne," tvrdí hovorkyňa samosprávy Petra Polievková.
Zdravotnícke zariadenia dokázali v porovnaní s rokom 2002, keď boli ešte v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, minúť o 123 miliónov korún menej, ani to však nestačí na zastavenie rastúceho dlhu. Všetky zariadenia pristúpili k racionalizačným opatreniam. Znižovali počty zamestnancov, lôžok, spájali oddelenia.
"Samosprávne kraje prebrali síce navonok oddlžené nemocnice, tie sú však z dôvodu dlhoročného nedofinancovania výrazne vnútorne zadlžené a mnohé z nich sú v havarijnom stave," konštatuje Polievková.
Samosprávne kraje sa sťažujú, že majú len minimum vlastných príjmov a vo finančných prostriedkoch získaných zo štátneho rozpočtu sa nepočíta s príspevkom na bežnú prevádzku.
"Štát na samosprávy delimitoval ekonomicky nefungujúce zariadenia, ktoré sa nedajú nastaviť na vyrovnaný rozpočet za niekoľko mesiacov. Preto je nevyhnutné, aby aj vláda zobrala na seba časť zodpovednosti," tlmočí názor vedenia kraja hovorkyňa Polievková.
(wm)
