Pravidelné burzy práce v Rožňave majú viac ako ročnú tradíciu. Záujem nezamestnaných i zamestnávateľov je obrovský. Úrad práce hovorí, že ak sa im podarí zamestnať 25 ľudí, je to obrovský úspech. FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ
Úrad práce v Rožňave je od rána obkľúčený stovkami ľudí, najmä Rómov. Je utorok, posledný týždeň v mesiaci, deň pravidelnej burzy práce. Ľudia čakajú, kedy sa o deviatej otvorí miestnosť, v ktorej už sú pripravení zamestnávatelia a sprostredkovateľské agentúry.
"Bieli hovoria, že Cigánom sa nechce robiť. Nie je to pravda. Celý život som pracoval, chcem aj teraz. Ale tu, v Rožňave a v okolí, poriadnu robotu nenájdete. Ani bieli ju nemajú, kto vezme starého Romáka? Sused mi poradil, že tu mám šancu," hovorí Július Juhász.
Neslávne prvenstvo
Okres Rožňava dlhodobo patrí medzi prvých päť okresov s najvyššou nezamestnanosťou vyše 30 percent, z toho takmer dve tretiny už nemá prácu vyše roka. Vzdelanosť klientov úradu je nízka, úplné stredoškolské a vyššie vzdelanie má len 42 percent.
"V drvivej väčšine sú to rómske deti, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky prichádzajú k nám do evidencie. Ich šanca nájsť si prácu je minimálna," hovorí riaditeľka úradu Dana Lacková.
Paradoxne tu ale podľa štatistiky rómska nezamestnanosť oficiálne takmer neexistuje. Z 10-tisíc nezamestnaných sa prihlásilo k rómskej národnosti len 14. "Zrejme si myslia, že keď sa nepriznajú ku svojej komunite, budú mať menej problémov," hovorí riaditeľka.
Niet nad osobný kontakt
Rožňavský úrad začal ako prvý na Slovensku pred rokom organizovať pravidelné burzy. Doteraz ich bolo desať. Záujem je obrovský.
"Pracovných príležitostí je na Gemeri minimum. Preto sme zaviedli burzy, ktoré dávajú šancu získať prácu doma i v zahraničí," hovorí Lacková.
V utorok prišlo na úrad takmer 400 nezamestnaných zo širokého okolia. Desať zamestnávateľov a agentúr ponúkalo miesta predavačiek, šičiek, stavebných robotníkov, zváračov, kuchárov, elektrotechnikov a podobne. Najväčší záujem bol o prácu na Cypre, kde hľadajú ľudí na spracovanie a balenie rýb.
Ale darí sa nájsť pracu aj v Maďarsku, lebo ľudia z toho regiónu väčšinou ovládajú maďarčinu. "Minulý mesiac sme v Maďarsku ponúkali sedemnásť rôznych stavebných profesií," povedala Lacková.
Na každej burze získa zamestnanie priemerne 25 ľudí, čo považuje Lacková za veľké víťazstvo, hoci "dvadsať miest pre 10 000 ľudí bez práce je kvapkou v mori.
Rožňavská spoločnosť, ktorá má veľkosklad ovocia a zeleniny, ponúka na burze miesto predavačiek: "Je to výborná vec. Zaevidovala som približne tridsaťpäť záujemcov, z nich si určite vyberieme," hovorí zástupkyňa spoločnosti Eva Oleárová.
"Ponúkame prácu najmä v Českej republike v automobilovom priemysle pri kompletáži Fabií a Octavií. Máme tiež ponuky na prácu pri registračných pokladniciach v supermarketoch a na montáž počítačov. Chodíme na burzu do Rožňavy každý druhý mesiac. Výborne to funguje. Neviem, či ešte niekde na Slovensku sú pravidelné burzy. Ale skôr nie," hovorí Iveta Štafurová z agentúry práce Impulz v Michalovciach.
Najväčší zamestnávateľ - úrad práce
Najväčším zamestnávateľom v okrese bol tradične Siderit v Nižnej Slanej. V železorudných baniach ešte pred pár rokmi pracovalo 1500 ľudí, dnes len okolo 600.
"Aj nevyučení baníci dobre zarábali, ale dnes si zamestnancov v Siderite vyberajú. Okrem toho skrachovalo množstvo menších firiem, ktoré boli na baňu a baníctvo naviazané," hovorí riaditeľka.
Upadla aj poľnohospodárska veľkovýroba. Družstvá rapídne znižovali počty stálych zamestnancov, viac sa orientujú na sezónnych. Pridružené výroby, ktoré udržiavali zamestnanosť v predchádzajúcich obdobiach, boli zrušené.
Nie je nám to jedno
Rómovia so svojou úrovňou vzdelania patria medzi najviac znevýhodnené skupiny. Navyše, zamestnávatelia majú hlboko zakorenené predsudky.
"Žiaľ, je to bežná prax. Napríklad sprostredkovateľská agentúra si u nás vyhliadla pracovníka, ktorý zodpovedal kritériám zamestnávateľa. Odmietol ho len preto, že je Róm," hovorí vedúca oddelenia sprostredkovateľských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Andrea Rudnayová.
Sama odporučila majiteľovi istej stavebnej firmy dvoch Rómov, ktorí jej stavali strechu a komín na rodinnom dome: "Boli perfektní, odviedli kvalitnú prácu. Predtým sme mali partiu bielych tesárov, ale boli to nezodpovední šlendriáni. Urazilo ma, že podnikateľ tých Rómov odmietol. Nakoniec sa uchytili v inej firme. Majiteľ je ich prácou nadšený."
V minulosti prišiel na burzu do Rožňavy aj majiteľ stavebnej firmy zo západného Slovenska. Dopredu vyhlásil, že Rómov neberie, pretože pijú a kradnú.
Preto zaviedol úrad na burze Infofórum. "Chceme ukázať, že je to skupina ľudí, ktorá sa od majority líši akurát iným životným rytmom, hodnotami, že aj keď nie všetci majú vzdelanie, sú nesmierne zruční, sú medzi nimi pracovití, talentovaní, ľudia ochotní a schopní dobre pracovať," vysvetľuje Rudnayová.
Som Róm, no a čo?!
Jozef Ikri je Róm. Úrad práce ho zamestnal v rámci aktivačného príspevku. Na burze robil "hostesku" v Infofóre venovanom Rómom. Prezentoval výrobky rómskych remeselníkov a výtvarníkov - kravské zvonce, košíky, hračkársky nábytok, olejomaľby, rezbárske práce, pomáhal vyplňovať žiadosti o zamestnanie a o aktivačnú činnosť.
"Či si to niekto prizná, alebo nie, Rómovia sú diskriminovaní. Česť výnimkám. Môj otec 25 rokov pracuje ako baník v Nižnej Slanej. Z 1500 ľudí prepustili 900. Jeho si nechali. Pretože patrí k najlepším pracovníkom. On ma naučil, aby som bol hrdý na vlastné etnikum. Som Róm, no a čo," usmieva sa sympatický mladík.
Na informačnom fóre ponúkajú zamestnávateľom i nezamestnaným, "gádžom" i Rómom dotazník. Jednoduché otázky sú sondou do vzájomného vzťahu Rómov a majoritného obyvateľstva.
"Anonymným prieskumom chceme zistiť, čo je príčinou diskriminácie, aká je realita. Zároveň chceme prelomiť bariéru vzájomnej nedôvery, vyburcovať verejnú mienku," hovorí riaditeľka úradu Dana Lacková. MIKULÁŠ JESENSKÝ
