Starí Slovania v čase príchodu na naše územie svojich mŕtvych spaľovali, popol ukladali do popolníc, ktoré pochovávali do zeme a vŕšili nad ne malé mohyly. Nad hrobmi sa konala pohrebná hostina.
Kultúra Slovanov sa na novom území stretla s kultúrou národov, ktoré žili v Podunajskej kotline, čo ovplyvnilo aj pohrebné zvyky. „Od 9. storočia za začalo na našom území presadzovať kostrové pochovávanie. Najskôr na juhu Slovenska, kde boli slovanskí obyvatelia viac v styku s avarskou kultúrou. Oba spôsoby istý čas fungovali vedľa seba. Zachovali sa mohyly, kde v rámci jednej rodiny vedľa seba existovali oba spôsoby,“ hovorí archeológ Milan Hanuljak z archeologického ústavu SAV v Nitre.
Od 9. storočia začalo kostrové pochovávanie nad žiarovým prevažovať.
„Kresťanstvo nebolo jediným rozhodujúcim momentom. Spoločnosť sa začala výraznejšie sociálne diferencovať a kostrový pohreb umožňoval elite viac možností prezentovať svoje postavenie a bohatstvo,“ hovorí Hanuljak. Do hrobov sa vkladala honosná pohrebná výbava.
Od 11. storočia sa u nás úplne presadili kresťanské pohreby. Hroby sa neoznačovali, až neskôr si na ne bohatší ľudia začali dávať náhrobné kamene. V novoveku sa zaužíval zvyk stavať na hroby drevené kríže, neskôr u majetnejších kamenné náhrobky s nápismi. (mar)
