FOTO - ČTK
Tenká doska z topoľového dreva, na ktorú Leonardo da Vinci namaľoval Monu Lisu, sa kazí. Vedenie parížskeho múzea Louvre, kde je najslávnejší úsmev vystavený, má preto veľké starosti: "Narušenie je väčšie ako pri poslednej kontrole," stojí vo vyhlásení múzea. Vincent Pomarede, šéf reštaurátorov, ktorý má v Louvri na starosti maľby, agentúre AFP povedal: "Banalizovanie nie je namieste. Ale ani dramatizovanie. Vždy sme vedeli, že tento obraz je mimoriadne citlivý na vlhkosť, pri jej zmene sa ohýba. Doteraz sa ohýbal viac-menej rovnomerne, až nedávno sme si všimli, že sa na jednej strane ohýba viac. A to nás trochu desí."
Na zadnej strane dosky sú pripevnené takzvané motýliky, kúsky dreva - kedysi dávno nimi umeleckí stolári sťahovali pukliny na dreve - a tie teraz vytvárajú tlak. AFP zistila, že Centrum pre výskum a reštaurovanie múzeí vo Francúzsku si vytýčilo dva ciele: do posledného detailu spoznať zloženie materiálu obrazu a zistiť, v čom je momentálne najzraniteľnejší. Pomarede sa obáva, že dielo bude musieť byť na niekoľko dní zvesené, a teda neprístupné verejnosti.
Leonardo namaľoval Monu Lisu pred päťsto rokmi. Hovorí sa, že za jeho výnimočnosť môže úsmev, ktorý má florentská dáma na tvári. Nedá sa však presne povedať, o aký úsmev ide. Raz vyznieva posmešne, inokedy smutne - záleží od sekundy, v ktorej sa na obraz pozriete. Záhadnosť Mony Lisy znásobuje nerovnomerný horizont v pozadí. Ľavá strana sa zdá bližšie - keď sa zameriate na ňu, postava pôsobí vzpriamenejšie, ako keď vnímate vyšie položenú pravú časť.
To všetko sú však maličkosti v porovnaní s majstrovstvom, akým Leonardo dosiahol, že Gioconda (pomenovanie získala po svojom manželovi Francescovi del Giocondovi) vyzerá ako živá. Jeho predchodcovia z 15. storočia dokázali namaľovať len strnulé postavy. Nepoznali jeden trik - techniku sfumato. Výraz tváre totiž určujú najmä kútiky úst a kontúry očí. Leonardo ich však nedotiahol do konca, použil na ne splývavé farby a trochu ich zatienil. Preto je Mona Lisa taká slávna.
A preto chodia ľudia do Louvru predovšetkým kvôli nej. Vždy boli okolo nej davy, múzeum sa ich pokúša odstrániť tým, že do sály, kde je umiestnená, sa môže vchádzať a vychádzať len jedným smerom. Obraz treba chrániť aj pred klimatickými zmenami, krádežou a bleskom z fotoaparátov. Doteraz ho chránilo hrubé sklo.
Na budúci rok by mal byť prenesený do novej sály nazvanej Sála štátov. Od ľudí ho bude deliť ešte pevnejšie sklo. Múzeum si chce byť isté, že nič nezanedbalo.
Najbližšie dni ukážu, čo ďalej. "Treba pátrať. Možno, že nebude treba robiť nič, možno, že stav obrazu sa ešte zhorší," povedal agentúre AFP Pomarede.
(kk)
