"Róbert do Ostravy nepríde ani ako divák. Vo štvrtok odlieta do Ameriky na dovolenku, zaželal nám všetkým medailové šťastie. Jeho vypadnutie som neprežíval zvlášť dramaticky, hokejový osud ma naučil. K nášmu snu sme mali asi najbližšie na majstrovstvách v Petrohrade v roku 2001. Tam sme boli v národnom tíme spolu, no po dvoch zápasoch ma trafil puk a pre zranenie som predčasne cestoval domov. Možno nám to ešte vyjde v budúcnosti.
Otec bol v prvej chvíli znechutený, no už nám drží palce, príde sa do Ostravy tiež pozrieť. So Zdenom Chárom vo voľnom čase najradšej dospávame zameškané, potom sa prechádzame. K neúspešnej sérii play off s Torontom sa Zdeno veľmi nevracia. Spomínal iba, že ich brankárovi rozhodujúci zápas nevyšiel, on zo seba vydal všetko. V malej ostravskej hale Lednáček som hral ešte ako žiak Žiliny a dorastenec Trenčína. Vtedy bol mojím vzorom ruský rýchlokorčuliar Pavel Bure. Najviac mi imponoval v období, keď hrával vo Vancouveri.
Manželka sa z Ameriky vyzvedala, kde by mohla sledovať náš zápas s USA. Nenašla v Atlante takú televíznu stanicu, o hokejový šampionát tam stále nie je bohvieaký záujem.
Od nás z Trashers pozývali do fínskej reprezentácie brankára Nurminena. Ospravedlnil sa, nechcel nechať deti mesiac v zámorí, kde chodia do školy. Z Atlanty sme na MS v Čechách dovedna piati.
Najviac na mňa doteraz zapôsobil tím Švédov, to je môj favorit. Sú rýchli, technickí, a vedia o sebe kombinačne. Navyše ich ešte možno posilní Sundin z Toronta. V našej kabíne sa cítim skvele, všetko vyspelí hokejisti, každý chce urobiť radosť skvelým fanúšikom.
Keď sa všetko skončí, budem sa ponáhľať za manželkou, päťročnou dcérkou a ročným synom do Ameriky. Zahrám si golf a pustím sa do dokončovania príbytku. Práca s drevom je môj koníček. Kúpil som napoly dokončený dom, basement, teda pivnicu, som si naprojektoval sám. Pomaličky sa s tým hrám, obkladám sadrokartónom." (ju)
