Príbuzní niekedy kladú do rakiev najrôznejšie predmety, ktoré mal zosnulý rád. Námestníčka riaditeľa pohrebníctva mesta Bratislava Marianum Soňa Blažejová si spomína aj na kuriozity: „Raz nám priviezli živého koňa, čakal na lúčke pri krematóriu. Psov ľudia vozia úplne bežne.“

Do rakiev sa dávajú aj fľaše s alkoholom. Stalo sa, že sklo nezhorelo a pracovníci krematória ho museli zoškrabovať: „A to už nehovorím, čo dávajú do rakiev Rómovia. Aj mobilný telefón.“

Zosnulí bývajú v rakve oblečení aj ako rybári či poľovníci. Špeciálne požiadavky majú pozostalí aj pri výbere hudby. Najčastejšie si ľudia dávajú zahrať Zbor Židov: „Boli prípady, že si niekto objednal skladbu Pochod padlých revolucionárov. Máme ju k dispozícii naživo, ale aj reprodukovane.“ Do krematória si môžete priniesť svoju nahrávku, ale aj priviezť svojho hudobníka.

Na Slovensku prevažuje klasické pochovávanie nad kremáciou. Vyplýva to z našich tradícií. „Napríklad v Prahe sa sedemdesiat až osemdesiat percent pohrebov koná v krematóriu a prevládajú spopolnenia bez obradu, ale pomaly sa tento pomer vyrovnáva aj v bratislavskom regióne,“ tvrdí riaditeľ firmy Marianum Miloslav Hádek.

Spôsob narábania s urnou upravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Ale v konečnom dôsledku môžu ľudia s urnou naložiť, ako chcú. Niektoré sa ukladajú v urnovom háji, pochovávajú sa do normálneho alebo spoločného hrobu a mnohé si ľudia berú so sebou domov. Popol môžete aj rozsypať z mosta: „Je to možné, ale považujem to za neetické a nehygienické. Ale keď si človek urnu zoberie, nikto neustráži, ako s ňou neskôr naloží,“ tvrdí Hádek.

(mož)