Aj na našom území rastie viacero druhov drevín vhodných na pestovanie bonsají. Bývajú spravidla odolnejšie, než dovezené exotické rastliny. Nielenže lepšie poznáme ich pôvodné prostredie a nároky, vieme podmienky aj lepšie pripraviť. Veľa odpovedí nám poskytne pozorovaním sama príroda.
Keď sme pozorovaním zistili, že napríklad borovica čierna potrebuje dostatok svetla, ako bonsaj ju umiestnime ďalej od múrov a na vyvýšené miesto. Priepustné vápenaté a piesočnaté podložie tiež môžeme imitovať z domácich zdrojov hrubším štrkom s trochou humusu.
Dôležité zásady
Aj samotné tvarovanie by malo vychádzať z pozorovania druhov vo voľnej prírode. Treba však vychádzať aj zo skutočnosti, ktorý druh je vhodný na pestovanie ako bonsaj. Nemusí to byť ten, ktorý nás zaujme svojimi peknými listami a súkvetiami. Veľmi by sme ich nezmenšili.
Ale menej atraktívny ker hloh je ako bonsaj vynikajúcim materiálom práve vďaka malým listom, nenáročným podmienkam rastu, schopnosťou tvoriť výhonky aj na starom dreve, bohatým rozkonárením, dobre formovanou bázou koreňového systému. Keď rastlina spĺňa tieto podmienky, máme väčšiu šancu vypestovať z nej pekný a trvanlivý bonsaj.
Stromy vhodné na pestovanie
Niektoré stromy nemôžu v minimalizovanej veľkosti pôsobiť kompaktne. Iné môžeme umiestniť aj na okenný parapet.
Od 8 do 20 cm pestujeme borievku, skalník, rododendron, smrek, od 20 do 30 cm výšky vyberieme dráč, javor poľný a montpeliérsky, drieň a kosodrevinu s krátkym ihličím, na výšky od 30 do 70 cm sú vhodné breza, lieska, borovica, javorovec jaseňolistý a brest.
Väčšiu výšku od 60 do 100 cm musíme ponechať dubu, buku, baze, javoru horskému a mliečnemu, borovici čiernej, smrekovcu, lipe, jaseňu a javorovcu jaseňolistému, najvyššie od 100 do 130 cm potrebujú dorásť platan, pagaštan, borovica čierna, baza, akácia a vistéria, teda rastliny s veľkými listami a súkvetiami.
Menej obvyklé druhy výsadby
Bonsaje nemusíme pestovať iba v nádobách, môžeme ich umiestniť aj na skalu alebo priamo do skaly veľkej asi 30 cm. Skalu však musíme navŕtať rôznymi jamkami a často aj upevniť rastliny do navŕtaných otvorov. Poslúži nám príklepová vŕtačka a dláto, ktorým urobíme kanáliky na odtok prebytočnej vody.
Skala by mala mať nepravidelný tvar a byť sčasti drobivá, najlepšie z lávy. Rastliny presádzame po dvoch až štyroch rokoch, prihnojujeme najlepšie granulovanými hnojivami. Ak vysadíme viac druhov do jednej skaly, nesmie kompozícia pôsobiť rušivo.
Náročný spôsob je pestovať bonsaj na skale. Mladú rastlinu s dlhými koreňmi postavíme na pekný kameň a zasadíme ju do zmesi upevnenej na kameni rozoberateľnou drevenou nádobou. Každý rok odstraňujeme po vrstvách časť nádoby a obnažené korene aj skalu očistíme kefkou. Zmenšovaním nádoby sa korene neustále zahlbujú, rozkonárujú a obrastajú skalu. Až po rokoch drevenú nádobu odstránime a kompozíciu postavíme do plochej misky. (ľš)
