Prehľad o počte svojich poddaných chceli mať aj stredovekí panovníci. Získané údaje boli veľmi skreslené, pretože už vtedy existovala korupcia. Počty poddaných z jednotlivých panstiev hlásili panovníkovi zemepáni. V zálohe si vždy nechali nejaké „čierne duše“, za ktoré nemuseli panovníkovi odvádzať dane.
Dnes historici pri pátraní o živote stredovekého človeka siahajú v archívoch po urbároch a súpisoch daní, odkiaľ sa dá vyčítať majetková skladba obyvateľstva, profesie či počty ľudí žijúcich v mestách a na dedinách. Z matrík sa zisťuje vekové zloženie, úmrtnosť, pôrodnosť, priemerná veľkosť rodín.
