- Utorňajší tréning som vynechal, s lekárom tímu Jančovičom som musel ísť na vyšetrenie do nemocnice - mal som akýsi zablokovaný krk, pobolievala ma hlava. Urobili mi CT vyšetrenie, bol som aj na röntgene. Našťastie, nič mi nezistili. Pondelňajší zápas s tímom USA som dohral normálne, nespomínam si na žiadny prudký náraz. Predpokladám, že je to len po zlom vyspatí - asi som mal nesprávne položený záhlavok.

Ostravský hotel Atom nám počas šampionátu vytvára optimálne podmienky, ubytovanie i strava sú v poriadku. Nie som prieberčivý, pochutnám si na rôznych jedlách. Jednako najviac mi ulahodí mama, keď sa vrátim domov a pripraví mi rezne.

Na zápasy majstrovstiev sveta chodia aj naši z Popradu, duel s Amerikou videl otec s bratom Tomášom, na Ukrajinu prišla aj mama. Pred zápasom som im dal lístky, potom som už nevnímal, kde v hľadisku sedeli. Verím, že v pondelok som ich potešil gólom do siete mužstva USA. V druhej tretine mi Šatan ideálne prihral do jazdy, odtiahol mi pritom obrancu a mal som už voľnú cestu na brankára - stačil som si spracovať puk a keď brankár preletel na druhú stranu, nebol už problém streliť gól. Brat-dvojča Tomáš v mladosti tiež hral hokej v popradskom žiackom i juniorskom tíme, no časom sa mu znepáčilo v bránke a na prechod na iný post bolo už zrejme neskoro.

Najčastejšie telefonujem manželke Natashi do Popradu. Rada by prišla na hokej, no musí byť pri päťmesačnom synovi Dominikovi. Je Američanka, ale vydržala so mnou sezónu v Prahe a zvykla si aj na Slovensku. Naučila sa našu reč, pod Tatrami sa cíti ako doma. Obdivujem ju a som jej za to vďačný.

Potešilo ma, že som sa dostal do Demitrovho útoku - pripomína mi to pekné časy v St. Louis. Verím, že nám to na šampionáte dlho vydrží. (on)