BRATISLAVA - Májový vstup ôsmich východoeurópskych krajín do Európskej únie nebude všeliekom, ktorý pomôže zvýšiť príjmy na úroveň súčasných členov. Úspech závisí najmä od toho, akú politiku jednotlivé krajiny praktizujú. Odvážne reformy v niektorých nových členských štátoch sú však sprevádzané nespokojnosťou obyvateľstva a politickou nestabilitou, ktorá môže pokrok zabrzdiť.
Vo svojej prvej správe o ekonomickom vývoji a reformách v ôsmich štátoch strednej a východnej Európy, ktoré o dva dni vstúpia do únie, to konštatuje Svetová banka.
Slovensko vychádza zo správy pomerne pozitívne. Banka ho označuje za reformného lídra, ktorému sa spolu s Pobaltím darí udržať vysoký ekonomický rast a tým postupne znižovať nezamestnanosť.
Slovensko je spolu s Maďarskom označované za príklad rozpočtových reforiem, ktoré správa vyzdvihuje ako mimoriadne dôležité. "Slovensko urobilo významný pokrok v riešení rozpočtovej nerovnováhy," píše autor správy Marcin Sasin. Zdôrazňuje napríklad, že naša krajina a jej južný sused dokázali odvážne zrušiť mimorozpočtové fondy, v ktorých sa nekontrolovane hromadili deficity, zatiaľ čo iné krajiny sa ešte s týmto dedičstvom minulosti plne nevyrovnali. Obe krajiny uvádza tiež ako príklad riadenia verejných financií cez štátnu pokladnicu: "Maďarsko má tento systém na veľmi dobrej úrovni, výrazný pokrok urobilo aj Slovensko." Našu krajinu vyzdvihuje popri Slovinsku a Estónsku ako štát, kde sa darí zavádzať systém programového rozpočtovania, pri ktorom sa schvaľujú peniaze na konkrétne projekty.
Problémom Slovenska však zostáva vysoká nezamestnanosť a inflácia, ktoré však majú tendenciu klesať. Najväčšou výzvou tak zostáva politická nestabilita, ktorá by mohla ohroziť ekonomické napredovanie.
