"Ak mám byť úprimný, zo súčasných pomerov v českom hokeji a celej spoločnosti som znechutený. V roku 1981 som emigroval z komunistického režimu do Kanady, no dnes vidím, že o veciach rozhodujú zväčša tí istí ľudia. Stačí im hrošia koža," vzdychol si bezradne, ale nie zlostne Miroslav Fryčer, ktorý sa nenápadne pohybuje na hokejovom šampionáte v ostravskej ČEZ aréne.
Bývalý čs. reprezentant sa po smrti otca vrátil z cudziny do rodnej Ostravy, kde si založil Frycer sport agency. "Slovo agent neznášam, pohybujem sa okolo hokeja, radím hráčom. Nie som žiadny dravec, zúročujem v pokojnom tempe dlhoročné skúsenosti."
Hokejové cesty 44-ročného svetobežníka sa pretínali so slovenskými hráčmi. V reprezentačnej dvadsiatke s Dáriusom Rusnákom a Jaškom, v seniorskom výbere a v Quebecu s triom bratov Šťastných, v Toronte s Petrom Ihnačákom. "Emigroval som v roku 1981 zhruba v rovnakom čase ako Marián Šťastný. Môj útek je na hrubú knihu. Manželka, otec aj ja sme išli rôznymi spôsobmi, eštebáci mali všade silné chápadlá. Mal som podpísanú predzmluvu s Quebekom, nikdy nezabudnem, ako sa o mňa bratia Šťastní postarali po príchode do Nordiques. Hokejovo aj pri uvedení do biznisu a spoločnosti. Bez nich by som bol naozaj stratený," hovorí majster Československa v sezóne 1981 s tímom Vítkovíc.
Brilantný technik bol prvým rodákom z Čiech, ktorý si zahral v prestížnom zápase hviezd NHL. "Nevedel som o tom, povedali mi to až zámorskí novinári. Bolo to v roku 1985 v Calgary. Predo mnou si zahrali v All star game Slováci Stan Mikita a Peter Šťastný."
Po sezóne v Quebecu strávil M. Fryčer sedem rokov v Toronte, kde si zahral NHL s Petrom Ihnačákom v ére legendárneho Švéda Borjeho Salminga."
Syn dlhoročného trénera si s úškrnom spomína na olympijské hry v Lake Placid 1980: "Zbabraný turnaj. Nepostúpili sme do finálovej štvorky, vtedy sa ešte hralo systémom každý s každým. Vzťahy boli napäté, rozhárané. Vedenie malo obavy, že bratia Šťastní zostanú nelegálne v Amerike. Hoci všetci traja vytvorili suverénne najlepšiu lajnu - v zápase o konečné piate miesto dali pri našom víťazstve nad Kanadou tuším päť gólov zo šiestich - tréneri ich v tlači lynčovali, že sú nedisciplinovaní, vraj nechceli striedať. My hráči sme sa tomu smiali len potichu. Každý sa vtedy bál. A dnes cítim komoušov vo vzduchu zas. Dezilúzia." (ju)
