V Johannesburgu si pád apartheidu pripomenuli maliari aj na stene miestneho divadla.
FOTO - REUTERS
Ani desať rokov po páde apartheidu sa v Južnej Afrike nenaplnili katastrofické scenáre, ktoré mali krajinu položiť na lopatky hneď na druhý deň po prvých všerasových voľbách. Dodnes sa nekonala ani občianska vojna, ani masová emigrácia belochov, ani deflácia a ani hospodársky kolaps. Analýzy od investičných agentúr a akademických inštitúcií pri príležitosti "desať rokov po" dokazujú jednoznačný opak.
Nespokojní belosi
V exkluzívnych belošských predmestiach napriek tomu prevládajú celkom iné pocity. Bieli respondenti v prieskumoch verejnej mienky trvajú na tom, že ich životná úroveň sa od roku 1994 "dramaticky znížila". Ako dôvody najčastejšie citujú zločinnosť, korupciu, nekompetentnú štátnu správu a konfiškáciu belošskej pôdy v susednom Zimbabwe, ktorá sa vraj "v budúcnosti môže zopakovať aj v Južnej Afrike".
Afropesimistov, ako ich nazvali bývalí aj súčasní prezidenti Nelson Mandela a Thabo Mbeki, nepresvedčili ani zistenia troch nezávislých štatistických úradov, že príjmy belošských domácností sa v rokoch 1994 - 2003 reálne zvýšili o 15 percent. Prosperita belošských predmestí je podľa juhoafrického komentátora Maxa du Preeza desať rokov po páde apartheidu neprehliadnuteľná.
Schudobnení černosi
Zatiaľ čo belosi na všerasovej demokracii zbohatli aj napriek nedôvere k novej vláde, černosi na nových pomeroch jednoznačne prerobili. Príjmy černošských domácností podľa tých istých štatistík v rokoch 1994 - 2003 reálne klesli o 19 percent. Až 76 percent čiernych Juhoafričanov dnes podľa štúdie University of the Western Cape žije pod hranicou chudoby. Pred desiatimi rokmi ich bolo 61 percent.
Dvom tretinám černošských domácností chýbajú prostriedky na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb a celá polovica nemá pravidelný príjem. "Takto sme nežili ani za apartheidu," ozýva sa čoraz hlasnejšie v černošských getách. Postapartheidové štatistiky dodatočne potvrdzujú politicky nekorektný argument, že čierni Juhoafričania za apartheidu žili materiálne lepšie ako černosi v nezávislých afrických krajinách.
"Význam prechodu od apartheidu k demokracii sa tak redukuje na psychologický moment," tvrdí prominentný politológ Laurence Schlemmer.
Černošské elity
Samozrejme, nie všetci černosi sa zmenou režimu ocitli na strane porazených. Černošské elity s koreňmi v kedysi exilovom a dnes vládnucom Africkom národnom kongrese sa v nových pomeroch vyprofilovali ešte výraznejšie než belošská menšina.
Títo ľudia na základe takmer 70-percentných volebných výsledkov zasadli najskôr do parlamentných kresiel a neskôr na základe politických rozhodnutí aj do dozorných rád najväčších juhoafrických firiem. Podľa Schlemmera tým pochovali niekdajší juhoafrický sen o černošskej strednej triede. Tú malo pôvodne vytvoriť plošné uplatňovanie pozitívnej diskriminácie, ktorá naopak pomohla len elitám s politickými konexiami.
Pre tých ostatných sú určené megalomanské vládne projekty "na pozdvihnutie v minulosti znevýhodnených Juhoafričanov". Mnohé z nich sú podľa ekonómov nedomyslené, a preto sa končia fiaskom.
Čierni Juhoafričania napriek tomu nestrácajú optimizmus. "Žije sa nám ťažko, ale aj tak sa stále oplatí čakať v rade pred volebnou miestnosťou," povedala novinárom storočná černoška Sally zo Soweta, ktorá 14. apríla volila tretíkrát v živote.
Autor: Roman Lipták, Pretória pre SME
