Bratislava 26. apríla (TASR) - Na svojom poslednom rokovaní pred vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) by mala vláda SR rozhodnúť, ako pristúpi k záujemcom o prácu zo strany súčasnej európskej pätnástky.

Minister práce Ľudovít Kaník spolu s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom dávajú v predloženom materiáli kolegom na výber dve alternatívy, teda okamžité otvorenie slovenského pracovného trhu, alebo uplatnenie recipročných ochranných opatrení voči konkrétnym členom EÚ. V prípade Nemecka, Rakúska či ďalších krajín by tento variant znamenal obmedzenie slovenského pracovného trhu pre ich občanov najmenej na dva roky.

Premiér Mikuláš Dzurinda a minister financií Ivan Mikloš sa pritom už nedávno na summite EÚ v Bruseli vyjadrili, že zavádzanie rovnakých obmedzení prílevu pracovnej sily z EÚ považujú za neefektívne a najlepšou odpoveďou na postup členov únie je podľa nich realizácia reforiem. Tá by mala zabezpečiť vytváranie pracovných príležitostí v domácom prostredí.

Aj zodpovední ministri v materiáli upozorňujú, že rozhodnutie pristupujúcich krajín môže vplývať na postoje ľudí a politikov terajších členov únie, na základe ktorých sa EÚ zhodla maximálne na 7-ročnom prechodom období pre úplné otvorenie svojho pracovného trhu. Ak Slovensko podobne ako ostatní "čerství" členovia únie otvoria svoj trh, bude to podľa nich podnetom pre členské štáty, aby aj oni zvážili opodstatnenosť prechodných období. "Vzhľadom na veľmi nízku pravdepodobnosť hromadného prílevu pracovnej sily zo súčasných členských štátov na slovenský trh práce by SR politicky a argumentačne profitovala z tohto gesta. Zároveň by sa tak pridala na stranu väčšiny pristupujúcich krajín, ktoré napriek prijímaným opatreniam súčasnými členmi svoj trh otvoria bez obmedzení," konštatovali ministri v materiáli. Takýto postoj podľa nich nevylučuje kedykoľvek počas 7 rokov využiť takzvanú ochrannú klauzulu a obmedziť prílev pracovníkov z ostatných pristupujúcich krajín v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia trhu.

Pri uplatnení alternatívy recipročného riešenia by Slovensko síce zabránilo prípadnému nepredvídanému prílevu ľudí z členských štátov, v rezorte práce by sa však len čiastočne odbúrala príslušná administratíva. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny by totiž museli ďalej vydávať pracovné povolenia pre záujemcov o prácu z členských štátov, ktoré uplatnia prechodné obdobie voči Slovákom. Kaník s Kukanom zároveň upozorňujú, že rovnocenné opatrenia by mohli byť kontraproduktívne voči zahraničným investorom, pretože predstavujú administratívne prekážky zamestnávania.

Stanovisko Slovenska v schválenej podobe dostanú nótou zastupiteľské úrady tých členských štátov EÚ, ktoré sa po 1. máji rozhodli pre ochranné opatrenia. Bude sa to týkať pravdepodobne všetkých členov európskej pätnástky s výnimkou Veľkej Británie a Írska. Rakúsko a Nemecko ohlásili zavedenie 7-ročného prechodného obdobia na voľný pohyb pracovníkov, Francúzsko 5-ročného a Belgicko, Fínsko, Grécko a Luxembursko v trvaní 2 rokov. Počas rovnakého obdobia chcú chrániť svoj trh aj Španielsko a Portugalsko, avšak s určitými výnimkami napríklad pri sezónnom zamestnávaní. Nové opatrenia prijíma aj Dánsko a Holandsko a o zavedení 2-ročného prechodného obdobia, počas ktorého budú naďalej vyžadovať pracovné povolenia, rozhodujú aj Švédsko a Taliansko. Naopak, z pristupujúcich krajín oznámila striktné uplatňovanie reciprocity voči aktuálnym členom únie len Maďarská republika.

Bez ohľadu na prijaté riešenie vláda vo svojom stanovisku členským štátom tlmočí "zásadný nesúhlas" so zavádzaním ochranných opatrení. Problematika otvorenia pracovných trhov, ako konštatuje, bola viac než dostatočne diskutovaná počas prístupových negociácií, kedy viaceré členské štáty deklarovali iný otvorenejší prístup.