"Nič nebude ako dosiaľ, a to musí pochopiť každý," povedal šéf zahraničnej politiky Európskej únie Javier Solana v rozjímaní nad gréckocyperským "nie" zjednoteniu rozdeleného Cypru v predvečer vstupu krajiny do Európskej únie. Autor úvodníka v denníku Cyprus Mail vychádzajúcom v angličtine bol menej diplomatický: "Prvého mája sa staneme prvým policajným štátom, ktorý získal plné členstvo v EÚ... dívame sa na štát, ktorý otvorene potláča informácie, používa bezohľadné lži a vnucuje svoje názory občanom."

Dohoda o vytvorení federálnej vlády na ostrove, rozdelenom medzi znepriatelené komunity Turkov a Grékov, je podľa slov generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana "najlepšia a najférovejšia šanca pre mier, prosperitu a stabilitu, akú len možno ponúknuť". Žiadna strana nezískava všetko, čo chce, ale obe dostávajú mnoho. V sobotňajšom referende však cyperskí Gréci hlasovali proti. Cyperskí Turci boli za - to im však nepomôže, pretože len vláda na gréckej strane zelenej línie má medzinárodné uznanie. Prvého mája vstúpi tak či tak do únie a cyperskí Turci zostanú žiť v chudobe za ostnatým drôtom a zákopmi. Neznie to rozumne, ale rozumné je v nedávnej cyperskej histórii máločo.

Cyperskí Gréci nikdy plne neakceptovali prítomnosť 18-percentnej po turecky hovoriacej menšiny, preto ústava o rozdelení moci, ktorú tu zanechali Briti v roku 1960, nefungovala. Od roku 1964 žili cyperskí Turci v obliehaných enklávach - a v roku 1974 teroristi z EOKA - tí istí, ktorí viedli gerilovú vojnu proti Britom v 50. rokoch - uskutočnili prevrat s cieľom získať enosis (úniu s Gréckom). Turecko vojensky zasiahlo a výsledkom bojov bolo, že všetci cyperskí Turci ušli na sever, 200-tisíc cyperských Grékov na juh a 37 percent ostrova sa ocitlo v tureckých rukách.

Takto to zostalo tridsať rokov. Grécky juh prosperoval, kým tzv. Turecká republika severného Cypru, uznaná len Tureckom, upadla do izolácie a chudoby. Preto cyperskí Turci dychtia po znovuzjednotení ostrova, vstupe do EÚ a tým slobode pohybu a prosperite - kým cyperskí Gréci, ktorí majú vstup do EÚ tak či tak istý, necítia záväzok.

Tassos Papadopoulos, nový cyperskogrécky prezident, je najtvrdším nacionalistom. V 50. rokoch bol vedúcim členom EOKA, v 60. rokoch druhým veliteľom organizácie Akrotiras, ktorej cieľom bolo zbaviť ostrov miestnych Turkov. V uplakanom prejave 7. apríla varoval, že tureckej vláde neslobodno nikdy veriť a vyzval Grékov, aby odmietli dohodu. Predstaviteľov EÚ, ktorí sa snažili dohodu vysvetliť, nepustili do cyperskej televízie. Prejav zabral - 75,8 percenta cyperských Grékov hlasovalo proti dohode. Bývalý cyperský prezident George Vassiliou povedal: "Médiá predkladajú polopravdy a zavádzajúce interpretácie... vládne nacionalistická hystéria, ale keď sa ľudia spamätajú, príde bolestivé účtovanie."

Príde, ale nielen pre cyperských Grékov, ktorí prídu o dve miliardy dolárov sľubovanej pomoci a možno nikdy neuvidia svoju krajinu opäť v celku. Cyperskí Turci budú tratiť tiež, aj keby sa im Európa snažila pomôcť a aj keby niektoré krajiny odštiepeneckú republiku uznali. Stratí predovšetkým Turecko a Európa: cyperskogrécka vláda ako člen EÚ veľmi pravdepodobne použije veto, aby zabránila Turecku začať sľubované budúcoročné rokovania o vstupe.

Európa sa teda napokon predvedie ako antimoslimská a statočná snaha tureckého premiéra Erdogana premeniť krajinu na demokraciu plne európskeho typu, hodnú členstva v EÚ, bude potrestaná sklamanými tureckými voličmi.

Ak má EÚ nejakú guráž, odpovie na hlasovanie cyperských Grékov "proti" odložením vstupu Cypru do únie dovtedy, kým si svoju odpoveď nerozmyslia.

Autor: GWYNNE DYER(Autor je historikom a publicistom, žije v Londýne)