Pri hlasovaní sa obaja usmievali. Zvíťazil Fischer, Rakúsko prišlo o šancu mať prvú prezidentku v histórii. FOTO - REUTERS
Podľa ORF Online volilo Fischera 52,4 percenta voličov, jeho jedinú rivalku ministerku zahraničných vecí a kandidátku ľudovcov Benitu Ferrerovú-Waldnerovú 47,6 percenta.
V tábore sociálnych demokratov včera vládla veľká spokojnosť. Víťazstvo Fischera vnímali aj ako posilnenie vlastných pozícií na spolkovej úrovni.
Ľudovci včera uznali prehru, ale chválili úctyhodný výkon svojej kandidátky.
Obaja kandidáti včera odvolili za veľkého záujmu médií. Ani jeden z nich neukázal nervozitu. "Budem pokojný a uvoľnený. Pôjdem von, potom prídu na návštevu deti," povedal Fischer na novinárske otázky, ako strávi čas do vyhlásenia výsledkov. Fischer, ktorý volil vo Viedni, veril, že zvíťazí, hoci tesne. "Mám pocit, že sme urobili všetko preto, aby bol výsledok dobrý. Bola to horská túra,"povedal Fischer, ktorý sa rád venuje turistike.
Podobne reagovala jeho protikandidátka. "Som celkom pokojná," vyhlásila do televíznych kamier aj Ferrerová-Waldnerová. Po obede si naplánovala prechádzku a potom obed iba v spoločnosti svojho manžela. "Sľúbila som mu to," dodala.
Problémy mala naopak súčasná hlava štátu. Thomas Klestil, ktorému sa v júli skončí druhé funkčné obdobie, si do volebnej miestnosti vo Viedni nedoniesol volebný lístok, bez ktorého nie je možné voliť. Predseda obvodu tak prijal osobnú garanciu, že volebný lístok dodatočne prinesie a odprevadil prezidenta Klestila a jeho manželku Margot domov, aby si kartu vyzdvihol. Klestil sa k svojmu nástupcovi nechcel vyjadrovať. "Rozhodnú ľudia. Potom uvidíme," povedal.
Nová hlava štátu sa úradu ujme 8. júla.
(mim, čtk)
Heinz Fischer (65) Kandidát opozičných sociálnych demokratov je v politike viac ako 40 rokov, je oddaný strane, v ktorej sa nič neudeje bez jeho súhlasu. Napriek tomu ho Rakúšania vnímajú viac nadstranícky ako jeho rivalku Benitu Ferrerovú-Waldnerovú, ktorá má blízko ku kancelárovi Schüsselovi.
Fischer bol dvanásť rokov predsedom parlamentu (1990 - 2002). Je razantným odporcom vojny v Iraku a dlhoročným zástancom rakúskej neutrality. Práve postoj k neutralite a kritika sociálnych opatrení vlády boli jeho najsilnejšími argumentami v prezidentskej kampani.
Pred voľbami sľuboval, že zriadi "digitálny Hofburg", teda, že bude z prezidentského sídla komunikovať s ľuďmi cez internet.