Ak by sa po našom vstupe do únie dramaticky zhoršila naša ekonomická situácia, môžeme na tri roky prijať ochranné opatrenia. To isté môžu urobiť aj členovia únie voči nám, ale len ak pôjde o vnútorný trh a oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí. Hovorí o tom posledná kapitola Rôzne.

"O možnosť zaviesť ochranné opatrenia môžeme požiadať aj pre jedno hospodárske odvetvie a chrániť sa môžeme pred jedným alebo viacerými štátmi únie," povedal Ľubomír Duržo, riaditeľ odboru ministerstva zahraničných vecí.

Na žiadosť členského štátu rozhodne o rozsahu a trvaní opatrení Európska komisia tak, aby čo najmenej narušila fungovanie vnútorného trhu.

Pôvodní členovia únie môžu voči novým zaviesť ochranné opatrenia, ak by sa malo vážne narušiť fungovania vnútorného trhu. "Nesmie ísť o opatrenia, ktoré by nás diskriminovali alebo by obmedzovali obchodovanie medzi členskými štátmi," hovorí Duržo.

Opatrenia zruší Európska komisia v okamihu, keď si štát splní svoje záväzky. Podobná situácia môže nastať, ak by sme nedodržiavali záväzky pri vzájomnom uznávaní trestného a občianskeho práva. Potom by komisia mohla dočasne pozastaviť uplatňovanie niektorých ustanovení a rozhodnutí.

Tieto prípady k 1. máju nehrozia. Európska komisia minulý týždeň oznámila, že nenašla žiadnu oblasť, v ktorej by voči Slovensku a ostatným pristupujúcim krajinám bol takýto krok potrebný.

Slovensko sa vyhlo sankciám, ktoré hrozili v prípade nedohody o nadprodukcii ocele v U. S. Steel Košice a pre nedostatky v poľnohospodárstve. Tam meškal vznik platobnej agentúry, zavádzanie kontrolného systému IACS a prispôsobenie potravinárskych podnikov hygienickým predpisom únie.

Ochranné opatrenia ale môže únia zaviesť kedykoľvek do troch rokov od nášho vstupu.

Kapitola Rôzne

Prínosy:

* možnosť využívať výhody vyplývajúce z členstva vo Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ,

* podieľať sa na zisku Európskej investičnej banky a Európskej centrálnej banky (po vstupe do Európskej menovej únie),

* čerpanie dodatočných finančných prostriedkov na budovanie inštitúcií,

* možnosť reagovať na pripravovanú legislatívu a rokovať o prípadných úpravách dohodnutých záväzkov.

Riziká:

* úhrada finančných prostriedkov do Európskeho rozvojového fondu a Výskumného fondu pre uhlie aoceľ,

* úhrada podielov na aktívach Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky,

* v prípade neplnenia záväzkov možnosť zavedenia ochranných opatrení.

(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)