Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, šéfredaktor Ivan Štrpka
V žltom Romboide má literatúra - umelecká komunikácia - blízko k výtvarnému umeniu. Poetka Mila Haugová v rozhovore s Olegom Pastierom spomína na chvíľu, keď uvidela legendárne terče maliara Jaspera Johnsa. Najprv terče začala sama maľovať a potom sa pustila do cyklu básní s rovnakým názvom. Pri ich písaní však necítila takú slobodu ako pri maľovaní.
K láske k obrazu sa priznáva Miroslava Valová. Formou súkromného listu odhaľuje prácu a tak trochu aj súkromie predstaviteľa tzv. košickej moderny Júliusa Jakobyho. Nad spoločným dielom Jindřicha Štreita a Rudolfa Filu strávil veľa času Miroslav Marcelli. Čo všetko sa dá z obrazu vyčítať a čo všetko zostane utajené? O možnostiach interpretácie uvažujú aj deviati autori, ktorých redakcia Romboidu oslovila s tým, aby prispeli svojou replikou k básni Jána Buzássyho Poézia.
Ľubomír Feldek zas kriticky reaguje na obvinenie Valéra Mikulu (uverejnené v červenom čísle Romboidu), že "pomáhal rozširovať pokryteckú morálku plazivej normalizácie". Feldek preto otvára dvere do zákulisia vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pripomína, čo bolo treba urobiť, aby mohli vyjsť Slobodove, Moravčíkove, Mihálikove, ale aj jeho texty. Feldekovej práce sa týka aj posledný príspevok - e-mail od Petra Zajaca. Feldek konzultoval Čítanku moderní slovenské literatúry pro střední školy. Zajac k nej má niekoľko výhrad.
V Romboide je, samozrejme, okrem toho niekoľko básní a poviedok. Medzi nimi aj výber z diela švajčiarskej spisovateľky Aglaje Veteranyi - skôr ako spáchala samovraždu, najradšej čítala o ľuďoch, ktorí jedli alebo boli uvarení. (kk)
