Ľudia si musia chodiť po vodu do stredu dediny.
ú, no náprava neprichádza. Denník SME informoval o kritickej situácii v týchto pohronských obciach už pred rokom.
"Nezmenilo sa nič, ľudia naďalej čerpajú vodu z cisterny a nakupujú minerálky v plastových fľašiach," hovorí starosta Lehôtky pod Brehmi Kamil Pinka. Jediným východiskom by bolo dokončenie skupinového vodovodu, na ktorý vláda odsúhlasila peniaze už pred niekoľkými rokmi. Vodovod by pritom napájal celú vetvu obcí okolo Hrona predovšetkým v Žiarskom okrese.
Nejde pritom iba o problém arzénu, v ďalších obciach okresu zas ľudia vodu čerpajú zo studní a v mnohých prípadoch je tiež zdraviu škodlivá.
O arzénovej vode sa začalo hovoriť až po tom, čo prišlo k sprísneniu legislatívy. Ľudia konzumovali takúto vodu roky. Po tom, čo sa slovenské limity zosúladili s európskou legislatívou, ukázala sa lehotská voda ako zdraviu škodlivá.
Obec dáva obsah arzénu, ktorý sa dostáva do vody z okolitých hornín, pravidelne merať. "O niečo lepšie vychádzajú výsledky meraní v zime. V lete častejšie prší, horniny sa premývajú a obsah arzénu narastá," hovorí starosta.
Ľudia denne berú vodu z cisterny v strede obce. Hlavne pre starších ľudí je to únavné. "Pre obec je to tiež robota navyše. Cisternu treba pravidelne čistiť a dopĺňať. Problémy máme aj s likvidáciou plastových fliaš, ktorých máme podstatne viac ako v iných obciach. Neúmerne nám to zaťažuje obecný rozpočet," dodáva starosta.
KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK