BRATISLAVA - Reálne príjmy domácností sa za minulý rok znížili o 2,3 percenta. Podpísala sa na tom nielen pomerne vysoká inflácia, ale aj pokles vyplatených sociálnych dávok, ktoré sú stále dôležitým príjmom v rozpočtoch slovenských domácností.

Hoci sa celkové príjmy v minulom roku v porovnaní s rokom 2002 zvýšili o šesť percent, pri inflácii 8,5 percenta to znamenalo ich reálny pokles. Na výplatných páskach ľudom síce pribudlo, ale kúpiť si za to mohli menej. Podľa ekonomického analytika Miroslava Šmála z Poštovej banky je príčin niekoľko. "Medzi hlavné patrí deregulácia cien, zvyšovanie spotrebných daní, reformy, zavádzanie rôznych poplatkov, ale i neistota obyvateľstva o budúcom vývoji," tvrdí Šmál. "V štruktúre hrubého domáceho produktu za rok 2003 práve konečná spotreba domácností patrila medzi zložky s najväčším poklesom," upozornil.

Na potraviny sa míňalo najviac

Z príjmov sme aj minulý rok najviac vydali na potraviny - vyše 26 percent a na bývanie - 22,3 percenta. "Okrem poklesu spotreby stále dochádza k vysokému podielu výdavkov na hrubom disponibilnom dôchodku na základné potreby, a to najmä potraviny alebo bývanie. Je to dôsledok stále nízkych príjmov obyvateľstva, čo väčšinu musí vynaložiť práve na základné potreby," povedal analytik. Práve podiel výdavkov na potraviny je ukazovateľom vyspelosti ekonomiky: čím je nižší, tým je ekonomika vyspelejšia. "Pri vysokom podiele výdavkov na potraviny nie je priestor na úspory, a teda investície, ktoré sú zdrojom budúcich výnosov."

Kupuje sa aj za úspory

Dôsledkom je, že ľudia nielen že nesporia, ale svoje úspory ešte aj míňajú. "Hrubá tvorba úspor, ktorá by mala v ekonomike rásť, na Slovensku minulý rok v porovnaní s rokom 2002 poklesla o 3,9 percenta. Znamená to, že obyvateľstvo ako celok nesporí, ale úspory míňa," vysvetľuje Šmál.

Najrýchlejšie vlani rástli výdavky na zdravie - o 12,9 percenta a vzdelanie - o 8,1 percenta. Výdavky na telekomunikácie rástli tiež rýchlo: 5,3-percentným tempom.

Sociálne príjmy klesli

Reálne príjmy v porovnaní s reálnymi mzdami za minulý rok klesli viac: mzdy o dve percentá, kým celkové príjmy obyvateľstva o 2,3 percenta. Na tom sa podpísal aj pokles niektorých sociálnych dávok. "Dávky evidovaných nezamestnaných poklesli nielen reálne, ale aj nominálne. To je dôsledok opatrení v politike zamestnanosti, ktoré zamedzujú zneužívaniu dávok v nezamestnanosti. Tie sa tak obmedzili nielen rozsahom, ale aj výškou," usudzuje analytik.

Nominálny a reálny pokles príjmov zaznamenali aj dôchodky z majetku, a to až o 12,9 percenta, čo je podľa analytika spojené najmä so značným poklesom úrokových sadzieb. Príjmy z majetku tak tvoria stále malý podiel - 2,9-percentný na celkových príjmoch obyvateľstva. "Znamená to, že vlastný majetok ľudia na Slovensku ako zdroj príjmu nevyužívajú, respektíve takýmto majetkom ani nedisponujú. Hlavnými príjmami stále ostávajú hrubé mzdy a sociálne dávky," dodal Šmál.

Na čo ľudia míňali v minulom roku najviac

Zdroj: Štatistický úrad