"Som dcéra Afriky," tvrdí o sebe už niekoľko rokov potenciálna prvá dáma USA a dedička potravinárskeho impéria Heinz. Narodila sa totiž ako Teresa Ferreirová v rodine portugalského lekára v koloniálnom Mozambiku. "Mám rada Mozambik," dodáva.
Historici hovoria o možnej druhej cudzinke na poste prvej dámy Ameriky. Prvou bola Angličanka Louise Catherine Adamsová, manželka prezidenta Johna Quincyho Adamsa. A médiá špekulujú o prvej First Lady z Afriky.
Mediálny hon v Mozambiku
Pátranie po predkoch senátora Kerryho priviedlo americké médiá okrem iných stredoeurópskych miest aj do českého Horního Benešova v okrese Bruntál.
"To však nie je nič v porovnaní s pátraním na juhovýchodnom pobreží Afriky," hovorí novinár John Murphy o informačnom hone, ktorý v súvislosti so senátorovou manželkou prebieha v Mozambiku.
"Obrátili sme každý kameň, na ktorý tu kedy Kerryová stúpila," tvrdí.
Má pravdu. Americké televízne štáby v hlavnom meste Maputo už niekoľko týždňov obliehajú koloniálnu rezidenciu, kde sa Kerryová narodila, a podrobne spovedajú domorodých Mozambičanov, s ktorými sa kedysi stýkala.
"Je to fantastický príbeh a raz ho uvidíte aj na filmovom plátne," predpovedá novinár.
Súkromné hodiny tanca a etikety
Kerryová hovorí, že v bývalej portugalskej kolónii prežila rozprávkové detstvo. Jej otec, José Ferreira, lekár-špecialista na tropické choroby, prišiel do Mozambiku z Portugalska hneď po skončení štúdia medicíny. Matka, Irene Thiersteinová, bola dedičkou jednej z najbohatších britských rodín v tejto portugalskej kolónii.
Ferreirovci sa usadili vo veľkolepej rezidencii s výhľadom na Indický oceán v hlavnom meste Maputo (v tom čase Lorenco Marques). Doktor Ferreira si čoskoro otvoril súkromnú kliniku. Jeho manželka dozerala doma na početné domorodé služobníctvo a hrala na klavíri.
"Teresa mala k dispozícii súkromného učiteľa tanca a etikety. Ani na chvíľu nezabudla, že patrí k najprivilegovanejšej vrstve v kolónii," spomína jej prvý nápadník Klaus Dieckmann, ktorý žije stále v Mozambiku.
Šťastná medzi domorodými vidiečanmi
V rozhovoroch pre médiá spomína Kerryová na detstvo strávené pod ochranou černošského služobníctva, ale aj v nebezpečenstve žralokov a krokodílov.
"Najšťastnejšia som bola medzi domorodými vidiečanmi," nezabudla dodať počas predvolebnej kampane senátora Kerryho.
"Jej Afrika pripomína Afriku Karen Blixenovej či Joy Adamsonovej," hovorí mozambický spisovateľ Calana Da Silva, podľa ktorého si Kerryová život na čiernom kontinente dodnes idealizuje preto, lebo koloniálnu nespravodlivosť Portugalcov voči domorodcom vnímala ako dieťa cez optiku privilegovanej belošky.
Spisovateľ Da Silva vyčíta Kerryovej aj pokrytectvo. "Svoj život by som najradšej prežila niekde v Afrike - v slamenej chatrči s hlinenou dlážkou," vyhlásila nedávno manželka amerického prezidentského kandidáta. "To tvrdí žena, ktorá vlastní luxusné domy v New Yorku, Pittsburghu a Idahu a spravuje súkromný majetok vo výške jednej štvrtiny mozambického hrubého domáceho produktu," hovorí spisovateľ.
Aktivistka proti apartheidu
Idylický koloniálny Mozambik opustila Kerryová koncom päťdesiatych rokov po skončení strednej školy. Najskôr zamierila do susednej Južnej Afriky, kde tamojšia vláda práve uzákoňovala svoj legendárny systém rasovej segregácie. Na Witwatersrandskej univerzite v Johannesburgu študovala románske jazyky a ako dnes rada pripomína Afroameričanom, "pochodovala v študentských demonštráciách proti apartheidu".
Neskôr v štúdiu jazykov pokračovala na exkluzívnej tlmočníckej akadémii v Ženeve, kde sa zoznámila s dedičom amerického potravinárskeho koncernu Heinz, budúcim prvým manželom a senátorom Johnom Heinzom III.
Biela Afroameričanka
"Stretnutie s Johnom Heinzom III. bolo rozhodujúcim okamihom jej života," hovorí novinár John Murphy. Manželstvo s "kečupovým kráľom" jej otvorilo dvere do Ameriky a do tamojšej najlepšej spoločnosti. Nasledovali veľkolepé večierky a dobročinné akcie, na ktoré ju pozývali najskôr zo zvedavosti ako "tú dámu z koloniálnej Afriky".
Africká identita spôsobila Kerryovej v Amerike občas aj nepríjemnosti. Keď sa v roku 1993 verejne označila za Afroameričanku, zožala vlnu kritiky od černošských organizácií. Podľa právnikov však nemala na mysli Afro-američanku s pomlčkou, čo je termín pre čiernych Američanov.
Ešte kontroverznejšie bolo jej rezolútne odmietnutie návštevy Mozambiku v roku 1994. Návrat do rodiska odmieta už vyše štyridsať rokov. "Nechcem vidieť zmeny," vysvetľuje.
Trauma vyhnaných belochov
Hlavné mesto Mozambiku už nie je totiž úhľadná koloniálna metropola Lorenco Marques s vydláždenými chodníkmi a zelenými trávnikmi, ale postkomunistické Maputo s prašnými cestami a polorozpadnutými panelákmi. Kerryovej prvý nápadník Klaus Dieckmann hovorí, že Teresa trpí traumou vyhnaných belochov.
Je to možné. Jej rodičia, rovnako ako ostatní Portugalci v Mozambiku, prišli vďaka marxistickej revolúcii v roku 1975 a následnej občianskej vojne o zamestnanie, životné úspory aj vlasť.
Kerryovej otec zomrel v roku 1989 v Lisabone. Klinika, ktorú v Mapute založil, je stále otvorená, hoci z nej dávno opadala omietka a väčšina lekárskych prístrojov už nefunguje.
Kerryovej matka dožila svoj život v Pennsylvánii, kam sa po tragickej smrti senátora Heinza III. presťahovala jej dcéra. Ich mozambickú rezidenciu dnes obýva niekoľko černošských rodín.
Ďalšia méta filmového príbehu
"Ďalšia kľúčová kapitola jej života sa začala v roku 1995," hovorí novinár John Murphy. Má tým na mysli Kerryovej druhé manželstvo so senátorom Johnom Kerrym, do ktorého vstúpila ako zámožná dedička koncernu Heinz.
Kerry sa z významného senátora Demokratickej strany vypracoval na tohtoročného prezidentského kandidáta. "Jeho manželka sa tým priblížila k ďalšej méte svojho filmového života," špekuluje Murphy.
Mozambik si na svoju slávnu rodáčku spomenul vďaka americkým demokratickým primárkam. Tie sa v Mapute pred mesiacom tešili obrovskému záujmu verejnosti. Bolo to zrejmé v každej tunajšej reštaurácii s televízorom.
"Každý vie, že Teresa je pôvodom z Mozambiku," hovoril novinárom s hrdosťou Ernesto, černošský čašník v reštaurácii Fofoca.
Radšej Kerry ako Bush
"Všetci sme Kerrymu držali palce kvôli Terese," dodáva dnes Ernesto. "Už zostáva len poraziť Busha," usmieva sa.
Jeho zmýšľanie nie je v Mozambiku ani inde v Afrike ojedinelé. Americkí demokratickí prezidenti sa tu na rozdiel od svojich republikánskych kolegov tešia všeobecnej obľube.
"Každý si pamätá nedávne návštevy bývalých prezidentov Jimmyho Cartera a Billa Clintona," pripomína mozambický spisovateľ Calana Da Silva. Hovorí, že Afrika si v súvislosti s Kerryho prezidentskými ambíciami robí veľké nádeje. Nemalú úlohu v nich zohráva aj jeho mozambická manželka. Napriek tomu majú mnohí Mozambičania z Kerryovej zmiešané pocity. "Sú na ňu hrdí, ale zároveň ich trápi jej zjavný nezáujem o Afriku," vysvetľuje Da Silva.
Štedrá Kerryová
Na kliniku, ktorú v Mapute založil Kerryovej otec, príde občas dôchodkyňa Neo Simbineová. Kedysi u doktora Ferreiru pracovala ako zdravotná sestra a Teresu si pamätá ako malé dievčatko.
"Áno, sme na ňu hrdí," hovorí. "Ale keď má - ako stále hovorí - tak rada Mozambik a má toľko peňazí, prečo nám tu nepostaví nemocnicu?" pýta sa.
Kerryová dnes prostredníctvom svojej nadácie prispieva do medzinárodného humanitárneho programu Save the Children, ktorý pomáha deťom z mozambického vidieka traumatizovaným občianskou vojnou.
Hovorca nadácie tvrdí, že manželka amerického prezidentského kandidáta by na rozvoj Mozambiku vynaložila viac prostriedkov, keby mala väčšiu istotu, že jej peniaze budú použité na deklarované účely. To jej však dnes ani v blízkej budúcnosti v Mozambiku nikto nezaručí.
Krátko z dejín Mozambiku
Odchodom posledných kolonistov z Mozambiku sa v roku 1975 skončila takmer 400-ročná portugalská prítomnosť na juhovýchodnom pobreží Afriky. Nasledoval pokus o nastolenie komunistickej diktatúry s výdatnou pomocou východného bloku vrátane Československa. Mozambik potom až do roku 1992 devastovala občianska vojna. Odvtedy sa krajina ťažko pokúša o zavedenie demokracie a trhového hospodárstva. Napriek tomu zostáva jednou z najchudobnejších v Afrike. (rl)
Autor: Roman Lipták, Maputo, Mozambik
