Mladý muž mi hovoril, ako si len pár dní predtým kúpil nové plavidlo a trochu trénoval na jazere. Nemal žiadne cestovateľské skúsenosti. "Aljaška na kanoe, to je pre mňa výzva. Bude to fantastické dobrodružstvo," povedal. A ja na to: "Čo ak budeš mať nehodu? A bude ti musieť pomôcť tím záchranárov? Potom to už nebude iba tvoje dobrodružstvo!"
Ostatní japonskí cestovatelia sa postavili proti mne, vraj prečo ho radšej nepovzbudím.
Pred pár týždňami, ako je známe, boli v Iraku unesení traja Japonci. V Japonsku sa zdvihla vlna demonštrácií za stiahnutie japonských skupín z Iraku. Na druhej strane, tí traja a ich rodiny sa stali terčom kritiky. Ich "výlet" do Iraku nebol rozumný a požiadavky rodín o pomoc vyzneli veľmi sebecky. Tých troch nevyslala do Iraku žiadna organizácia. Vydali sa na cestu sami, na vlastnú päsť, veľmi neopatrne. Dnes sú šťastne doma, ale Japonsko o nich živo diskutuje už celé týždne.
Naša krajina je preslávená množstvom hier, komiksov a televíznych programov plných násilia. Deti aj dospelí vyrastajú vo svete virtuálnej reality a poznajú iba virtuálne nebezpečenstvo. Je teda samozrejmé, že mladá generácia vôbec nedokáže rozlíšiť hranicu medzi reálnym a virtuálnym svetom. Cestovateľ z kanoe je toho príkladom. Ale aj mnohí iní, ktorých som stretol na svojich potulkách, rozprávali o odhodlaní uniknúť nebezpečenstvu celkom ako z hry Dragon Quest alebo Final Fantasy. Teraz, keď sme si už naplno uvedomili, nakoľko je situácia v Iraku nebezpečná, počul som o dobrodruhoch, ktorí tam napriek všetkému chcú ísť. Pre vlastné uspokojenie, zo zvedavosti, za dobrodružstvom, individuálne. Urobiť si meno. Dokonca jeden z tých troch nešťastníkov povedal svojej matke, že by sa rád vrátil nafotografovať nejaké snímky. Jeho výrok pobúril politikov - ak to chce skutočne urobiť, nech sa vzdá Japonska! Toto je typický japonský postoj. Pripomína mi moje chlapčenské roky, keď mi otec niekedy hovorieval - zriekam sa ťa, lebo som sa chystal urobiť niečo nenáležité.
Japonsko je ako jedna veľká rodina. Ak raz máme japonský pas a žijeme v Japonsku alebo v cudzine, nikdy nemôžeme povedať, že ide o našu osobnú zodpovednosť, keď robíme problémy. Za osobnou vecou treba vždy vidieť rodinu, ale aj celé okolie. V európskej spoločnosti, ak dieťa spôsobuje problémy, je to viac problém rodiny, ktorá sa určite tak neobáva mienky ostatných a pocitu zahanbenia. V Japonsku matky a otcovia tých troch prežívajú perné chvíle.
Autor: MASAHIKO
