m. Urnu do hrobu Lenártovej matky vložil šéf slovenských komunistov Jozef Ševc. "Vždy, keď odchádzajú bojovníci, naše rady rednú. Povstanú noví bojovníci a budú pokračovať v diele veteránov," povedal.
Väčšina rečníkov označila Lenárta za jedného z najvýznamnejších československých politikov 20. storočia a Colotka venoval blízkemu spolupracovníkovi dokonca svoju báseň.
"Som presvedčený, že príde zas čas, keď sa socializmus vráti. Ja sa toho už nanešťastie nedožijem," reagoval Jakeš na otázku SME, čo si myslí o zmenách v Česku a na Slovensku po revolúcii. Jakeš tvrdí, že nemá čo ľutovať, pripustil však, že "vždy, keď sa niečo robí, robia sa aj chyby".
Niektorí kolegovia Lenárta označujú za proreformné krídlo v strane a významného stúpenca Baťovho systému. "Reformy sa mu nedarilo presadiť, lebo konzervatívne krídlo v strane bolo silné. Niektorí sú dnes aj tu, na pohrebe," povedal jeden z ľudí, čo Lenárta poznal.
Lenárt žil posledné roky pred smrťou v Prahe, kde čelil trestnému stíhaniu za vlastizradu. České súdy sa však s obvinením nestotožnili.
Rodáci na neho nedajú dopustiť a tvrdia, že to bol skromný a slušný a nemajetný človek, ktorý veľmi pomohol Liptovu. "Veľmi často chodil na hrob matky, sem do Porúbky. Vždy sa s nami porozprával, nebol vôbec namyslený," hovoria.
Posledný raz sa na Slovensku objavil na minuloročných oslavách Slovenského národného povstania.
Lenárt zomrel v Prahe 11. februára, ale slovenskí komunisti si jeho urnu priviezli na Slovensko až minulý týždeň. Ešte predtým sa so straníckym funkcionárom rozlúčilo v Prahe približne 300 komunistov, na cintorín v Liptovskej Porúbke prišlo včera asi o sto ľudí viac.
DANIEL VRAŽDA
