BRATISLAVA - Od budúceho roka by obce mali mať väčšiu samostatnosť pri rozhodovaní o tom, ako použiť peniaze. S tým by sa však mala zvýšiť aj ich zodpovednosť za rozvoj lokality. Predpokladá to návrh fiškálnej decentralizácie, ktorý pripravilo ministerstvo financií.
Starostovia návrh nového systému financovania študujú. Ján Borovský, starosta Liptovských Revúc, hovorí, že ak by to bolo tak, ako sa hovorí, "vari by to obciam trocha pomohlo", ale ak to tak nebude, ďalší prechod kompetencií už obce nezvládnu.
V novom systéme sa obec bude môcť rozhodnúť, či miestne dane bude vyberať, alebo nie. Sadzby daní sa prehodnotia a tam, kde to bude možné, bude rozhodnutie o sadzbe ponechané na obec, tvrdí ministerstvo financií.
Možnosť, že obce budú nedostatok peňazí riešiť zvýšením daní, starostovia síce nevylučujú, no nepokladajú to za riešenie. "Ľudia už dnes majú problém platiť," hovorí starosta Kalnišťa v okrese Svidník František Cauner. Tvrdí, že keby obec dostala viac peňazí, sadzby by "rozhodne išli dole".
Borovský hovorí, že starostovia veľmi dobre poznajú sociálne pomery svojich spoluobčanov, a preto budú veľmi citlivo zvažovať, či dane zvýšia. "Budeme to musieť robiť opatrnejšie." Najmä na vidieku, kde je veľa nezamestnaných, bude podľa neho problém s vymáhaním poplatkov. Pripadá mu nepredstaviteľné, "aby sme sa s tretinou obce súdili".
Starostovia neskrývajú, že sa nového systému obávajú. Splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský ich obavy nechápe. "Rovnako, ako musí reštriktívnu politiku robiť centrálna vláda, musia si na to zvyknúť aj oni," povedal pre agentúru SITA.
Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom, to nevníma ako strach zo zodpovednosti, ale skôr "strach z neznáma". Myslí si, že zodpovednosť samospráv sa musí stále zvyšovať. Ani starosta Borovský si nemyslí, že samospráva sa bojí zodpovednosti. "Obce zvládajú reformu oveľa lepšie ako štát," tvrdí.
Sociológ Ľubomír Falťan hovorí, že doterajší priebeh decentralizácie starostom nepridal na viere, že všetko bude tak, ako má. Starostovia sa podľa neho preto oprávnene obávajú, že "to zase bude nedotiahnuté, polovičaté".
Reforma má byt výhodná
2005 | 2006 | 2007 | |
potreba samosprávy na krytie samosprávnych funkcií (v mld. Sk) | 33,6 | 34,4 | 35,2 |
príjmy samosprávy po reforme (v mld. Sk) | 33,6 | 35,8 | 38,3 |
rozdiel | 1,4 | 3,1 |
Čo ZMOS vyčíta návrhu fiškálnej decentralizácie
* že návrh vychádza z tohtoročného rozpočtu, ktorý je podľa ZMOS podhodnotený približne o 3 miliardy korún,
* že chýbajú analýzy a dosahové štúdie tejto zmeny na financovanie obcí,
* že doterajšie daňové príjmy obcí sa znížia o vyše 50 %,
* že znížením počtu miestnych daní zo 14 na 7 sa zúžia daňové kompetencie obcí,
* že kritériá delenia tzv. podielových daní a podmienky, za akých budú obciam poskytované, nemajú byť určené zákonom, ale "len" nariadením vlády.
(joč)
Ako si kraje a obce podelia dane
daň | adresát | právomoc | platiteľ | predpokladané príjmy v roku 2005 |
Cestná daň | 100 % do rozpočtu VÚC | VÚC budú rozhodovať, či budú daň vyberať a v akej výške | podnikatelia, ak používajú auto na podnikanie | 2,5 mld Sk |
Daň z príjmov | 27 % obce | |||
70,9 % VÚC | jednotne 19 % | fyzické osoby | 30 mld Sk | |
2,1 % rezerva | ||||
Daň z nehnuteľností | 100 % do rozpočtu obcí | obce rozhodujú o výške sadzieb | fyzické aj právnické osoby | 4,9 mld Sk |
Miestne dane a poplatky | 100 % do rozpočtu obcí | obce budú rozhodovať, či budú jednotlivé dane vyberať a v akej výške | fyzické aj právnické osoby | 2,6 mld Sk |