Všeobecným sklamaním sa stala nová podoba bratislavskej Zámockej ulice. Projekt, ktorý sa zrealizoval, nie je zďaleka tým, čo si predstavovali pamiatkari, a už vôbec to nie je hodnotná nadčasová architektúra. Ceny bytov sa tu napriek tomu pohybujú rádovo v desiatkach miliónov korún. "Po roku 1990 sme intenzívne bojovali za opätovné zastavanie Zámockej ulice a celého podhradia. Pamiatkový ústav spracoval podrobné a kvalitné regulatívy. Neboli však dotiahnuté do územného plánu zóny, a tak bola realizácia napokon úplne iná," hovorí Andrej Petrek. Na obrázku je projekt ulice vytvorený počítačom.
Ešte sa nezabudlo na to, ako boli slovenské mestá postihnuté v časoch socializmu. Aj mnohé stavby, ktoré v nich vyrástli za posledných desať rokov, však ľudia vnímajú skôr ako útok do svojho prostredia než prínos. Ich nespokojnosť je prirodzeným obranným reflexom. Niekedy je oprávnená, inokedy vyviera z prežívajúceho romantizmu, konzervativizmu či podozrievavosti k čomukoľvek novému. Mestá sa však svojmu vývoju neubránia. Kto rozhoduje o tom, ako sa mení ich tvár?Bratislava sa rozvíja napriek kolíziám Každoročný prílev tisícok nových obyvateľov do hlavného mesta núti kompetentných čoraz viac diskutovať o jeho koncepčnej výstavbe.
Riešia sa stále nové urbanistické projekty, stavajú sa polyfunkčné budovy, komplexy, bytové domy, rekonštruované stavby, upravené exteriéry, cestné komunikácie, grandiózne vily či rodinné domy. Úrady, investori, architekti, pamiatkari a občania sa na výsledkoch nie vždy zhodnú. A čím viac o stavbe polemizujú, tým ju robia významnejšou.
"Mottom nového územného plánu Bratislavy je, aby jej bolo nahradené to, čo stratila," hovorí Ing. arch. Ivan Macko, riaditeľ sekcie územných programov mesta Bratislavy. "Bratislava, tak ako každé iné mesto, má svoje historické dominanty, okrem toho však potrebuje aj nové. Je len otázkou, či ich je v jednotlivých zónach prebytok alebo nedostatok."
"Myslím si, že napriek niektorým diskutabilným stavbám zaznamenáva Bratislava pozitívny rozvoj," tvrdí Ľubomír Králik z architektonického štúdia Bogár-Urban-Králik v Bratislave. "Za rozpačité však považujem predovšetkým nekoncepčné rozmiestnenie výškových budov," pokračuje. "V poslednom období ich vyrástlo príliš veľa, lebo je tendencia stavať do výšky. Sú to silné body, preto by nemali byť rozptýlené. Bez jednotnej koncepcie to nejde. Mohol by ju zabezpečiť hlavný architekt. Ak je naozaj odborník a má dostatočné kompetencie, môže v dobrom ovplyvniť rozvoj mesta."
Kým niektoré bratislavské mestské časti svojich hlavných architektov majú, pre celú Bratislavu bola táto funkcia zrušená. "Hlavné mesto si hlavného architekta zaslúži, ale ten prezentuje mesto predovšetkým navonok, formálne," hovorí architekt Martin Arpáš, vedúci oddelenia územného rozvoja mesta. "Organizácia v území je možná aj bez neho, tak, ako to beží teraz. Nemôže pokryť celé riadenie výstavby, môže len načrtnúť jej smerovanie. Nedá sa od neho očakávať zázrak, pretože stavebný zákon je viazaný celkovým postupom a konkrétnymi okolnosťami."
Investičnú výstavbu usmerňuje mesto územným plánom, na ktorý nadväzuje tvorba zonálnej územnoplánovacej dokumentácie. Z nej vyplývajú regulačné plány o mieste, charaktere, parametroch či funkčnom využití jednotlivých stavieb. "Je to zdĺhavý proces, lebo má zabezpečiť konsenzus verejných záujmov," hovorí architekt Andrej Petrek, zástupca starostu Starého Mesta.
Ak je regulačný plán stanovený dobre, odstraňuje pri posudzovaní stavby subjektívny prvok a robí ju objektívne prijateľnou. "Pilotným projektom, na ktorom mesto chcelo overiť funkčnosť regulačných plánov tak, ako sa to robí v iných európskych krajinách, bola obnova Obchodnej ulice," hovorí Králik. "Je to náročné územie a pracoval na ňom široký kolektív architektov, no nepodarilo sa to."
Vzhľadom na svoj historický charakter je výstavba v centre mesta pre architektov v mnohom obmedzujúca - vyjadruje sa k nej viac inštitúcií a stavby si popri dodržiavaní náročných parametrov vyžadujú aj triezvy, originálny prístup. Prakticky voľnú ruku a slobodnejší prejav majú architekti pri projektovaní v priľahlých mestských častiach. "Tam stavby nie sú tak pod drobnohľadom verejnosti. No neznamená to, že by mali ostať bez ducha a patriť do sivého priemeru," upozorňuje Králik.
Podľa Ivana Macka by sa každá mestská časť dala charakterizovať nejakým prvkom. "Tak, ako je Staré Mesto historické, je Petržalka socialistická. Jednotlivé éry nesú svoje kritériá hodnôt a názory na tvorbu prostredia, na architektúru a urbanizmus. Aj preto sa územné plány robia na dvadsať, nie dvesto rokov dopredu. Kolízia záujmov tu vždy bude, rozvoj mesta je však potrebný." (ea)
Čo sa chystá
Zóna Slavín Nové administratívno-obytné centrum v Rači Obytný súbor Rozadol v Ružinove pri Trenčianskej ulici Administratívne centrum Digital park v Petržalke pri Einsteinovej ulici Polyfunkčná zástavba nábrežia Dunaja v zóne Pribinova Petržalské korzo V Košiciach rozhodnú o rozvoji mesta aj občania, zatiaľ sú spokojní
Viac ako 70 percent Košičanov pozitívne hodnotí rozvoj mesta za posledných desať rokov, negatívne ho vníma 21 percent obyvateľov.
Väčšina Košičanov oceňuje najmä rekonštrukciu Hlavnej ulice, na druhej strane vytýka samospráve, že uprednostňuje rozvoj centra na úkor okrajových častí a sídlisk. Hoci viac ako 96 percent obyvateľov je spokojných s úrovňou bývania, až 70 percent si myslí, že v meste je nedostatok bytov a že samospráva nevenuje bytovej výstavbe dostatočnú pozornosť.
Názory obyvateľov druhého najväčšieho mesta na Slovensku prináša reprezentatívny dotazníkový prieskum, ktorý robil koncom roka 2002 Inštitút regionálneho a komunálneho rozvoja Technickej univerzity v Košiciach. Jeho výsledky sú zapracované do sociálno-ekonomickej analýzy Košíc a majú slúžiť na prípravu nového územného plánu mesta.
"Košice boli po druhej svetovej vojne najdynamickejšie sa rozvíjajúcim mestom v bývalom Československu. Výstavbou železiarní v 50-tych rokoch vzrástol počet obyvateľov z 55-tisíc do konca 80-tych na takmer 240-tisíc. Ročne sa tu budovalo od dvoch do 2,5 tisíca bytov. Posledný územný plán Košíc bol schválený v roku 1976. Ten ešte počítal, že v roku 2000 budú mať Košice tristotisíc obyvateľov. Aj keď bol pôvodný územný plán viackrát aktualizovaný, zmenou podmienok po revolúcii vznikla potreba vypracovať nový," vysvetľuje hlavný architekt mesta Peter Murko.
Garantom strategického plánovania rozvoja Košíc je od roku 1965 útvar hlavného architekta. "Len v máloktorom meste na Slovensku sa podarilo zachovať takmer 40-ročnú kontinuitu v koncepcii rozvoja mesta. Vďaka tomu nedošlo v Košiciach v porovnaní s inými mestami ani počas ich najbúrlivejšieho rozvoja k zásadným územným a urbanistickým chybám. Aj v Košiciach sa často dosť necitlivo zasahovalo do historického jadra, na druhej strane aj vďaka územnému plánovaniu mali Košice v bývalom Československu po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu," hovorí Ing. arch. Peter Murko, ktorý vo funkcii šéfa Útvaru hlavného architekta Košíc pôsobí 11 rokov.
Začiatkom 90. rokov bol územný plán z roku 1976 kompletne prehodnotený. Potrebu nového plánu si vynútili zmeny pomerov po novembri 1989, najmä zmena majetkovo-právnych vzťahov, na základe ktorých sa vlastník stal partnerom rozvojového procesu. Najmä rozdelenie mesta na 22 mestských častí a štyri okresy, do ktorých navyše zasahujú historické katastre, skomplikovalo územné riadenie mesta. "Niektoré mestské časti využili svoje právomoci a začali sa správať dosť autonómne: Čo je za našou hranicou, to nás nezaujíma. Mestské časti sú však naďalej súčasťou organizmu mesta, ich obyvatelia sú obyvateľmi Košíc."
Do rozhodovania o územnom pláne, ktorý sa začal pripravovať, môžu teraz prvý raz zasiahnuť aj občania. "Pohľad odborníkov je globálny. My potrebujeme poznať aj skúsenosti, predstavy a potreby ľudí, ktorí tu žijú. Územný plán je vlastne dohoda všetkých," hovorí Peter Murko.
"Košice sa musia naďalej koncepčne rozvíjať. Okrem problému parkovania, ktorý je najvypuklejší v centre, treba pokračovať v rozvoji dopravy, v príprave nových území pre bytovú výstavbu, humanizácii takzvaných hnedých plôch, opustených a zdevastovaných areálov veľkých podnikov, naďalej pripravovať podmienky pre príchod investorov. Chceme pritom využiť ako podklad štúdiu Technickej univerzity, ktorá obsahuje aj prieskum názorov Košičanov."
MIKULÁŠ JESENSKÝ
Banská Bystrica sa dostala zo stagnácie
Banská Bystrica sa v posledných rokoch príliš nerozvíja. Musí riešiť obrovskú zadlženosť, ktorá vznikla v čase investičného boomu v polovici 90. rokov.
Za najvýznamnejšiu investíciu posledných desiatich rokov považujú mestskí architekti vybudovanie pešej zóny v historickom jadre. Kedy bude dokončená, však nikto nevie. Podľa odhadov totiž chýba ešte okolo 50 miliónov korún.
Mesto je však z najhoršieho von, darí sa mu likvidovať dlh a vracajú sa investori. Na myšlienku súmestia Banská Bystrica - Zvolen sa síce nezabúda, zatiaľ však zostáva len víziou.
Najväčšia investícia, ktorá by mala v najbližších rokoch ovplyvniť charakter mesta, je výstavba spoločenského a kultúrneho centra s hotelom a športoviskami takmer v centre - na Troskách. Architekti toto vyvýšené miesto nazývajú bystrická Akropola, pretože by tam malo stáť aj múzeum a divadlo.
Investícia presahuje miliardu korún. Prvá etapa, teda spoločenské centrum, by mala byť hotová v priebehu dvoch až troch rokov, celý projekt podľa odhadov do desiatich.
Ďalšia investícia, polyfunkčný dom, v priestore parkoviska a zelenej plochy na Huštáku by mala prepojiť centrum na Troskách s historickým námestím.
Polyfunkčné centrum by malo vyrásť aj oproti Starej nemocnici, občania však protestujú. O výstavbu v meste sa začali Bystričania výraznejšie zaujímať po úspechu občianskej iniciatívy Za dôstojnú Radvaň, ktorá zabránila výstavbe benzínky uprostred sídliska. Lokálna akcia Bystričanov mala medzinárodný ohlas.
V priebehu niekoľkých týždňov by malo padnúť rozhodnutie o príchode veľkej spoločnosti, ktorá by mala investovať v priestore priemyselného parku Majer - Šalková. Vedenie mesta zatiaľ meno investora tají.
Ďalšie tri pripravované významné investície sú prebudovanie kanalizačného systému mesta za peniaze EÚ, výstavba tunela popod vrch Urpín na ochranu proti povodniam a severný obchvat mesta, ktorý odľahčí najnehodovejší úsek pri Hrone.
Bystrickí poslanci rozhodli, že po takmer 30 rokoch dajú vypracovať nový územný plán mesta. Očakávajú, že sa do procesu zapoja aj občania. Magistrát totiž plánuje verejné zhromaždenia v mestských štvrtiach.
DANIEL VRAŽDA
Trenčín pripravuje rekonštrukciu námestia
Mesto Trenčín zastupuje v stavebnom a územnom konaní útvar hlavného architekta. Krátko existoval v 60-tych rokoch, znovu ho zriadili vlani v novembri. Podlieha priamo primátorovi a jeho vedúcou je architektka Adriana Mlynčeková.
Podľa Mlynčekovej bolo v Trenčíne najbarbarskejším činom zbúranie historickej Hviezdoslavovej ulice v 60. rokoch. Na mieste malebných uličiek vznikol monštruózny okresný úrad, dnes v ňom sídli úrad samosprávneho kraja. "Ďalším veľkým zásahom do centra bolo strhnutie historickej zástavby a vybudovanie kolosu známeho ako Dom armády," myslí si Mlynčeková. V tom čase však získal cenu Zväzu slovenských architektov.
Trenčín je jediným krajským mestom, kde dosiaľ neprebehla rekonštrukcia centrálneho námestia. Čoskoro by sa to malo zmeniť. V rozpočte totiž vyčlenili pol milióna na architektonicko-urbanistickú súťaž na rekonštrukciu Mierového námestia.
"V najbližších dňoch chceme urobiť anketu medzi ľuďmi, ako by malo námestie vyzerať. Či by na ňom chceli napríklad fontánu alebo lavičky." Urobia tiež podrobný historický prieskum v análoch Trenčianskeho múzea a pamiatkového úradu. "Chceme sa inšpirovať tým, ako námestie vyzeralo kedysi." V minulosti nebola uprostred trávnatá plocha, celé bolo vydláždené a aj lemujúce stromoradie bolo omnoho redšie. Novodobé sú aj lipka ústavy či socha Braneckého. Tieto prvky by podľa Mlynčekovej na námestí ostať nemali. "Pôvodne bol jedinou dominantou námestia morový stĺp. Otázne je, do akej miery chceme byť histórii verní." Tretiu fázu má tvoriť príprava súťažných projektov a verejného obstarávania. "Chceme dať projekty posúdiť aj Slovenskej komore architektov. Potom sa vypíše súťaž a v decembri by sme mali poznať víťaza," hovorí Mlynčeková.
Stavebné práce by sa mohli začať už v roku 2006. Rekonštrukcia by mala trvať dva až tri roky. "Ak sa nechceme obmedziť len na výmenu dlažby, určite to bude stáť niekoľko desiatok miliónov," myslí si Mlynčeková. Architekti dúfajú, že sa pri prácach nájdu nejaké stredoveké artefakty, napríklad katakomby.
MICHAL PIŠKO
V Štiavnici chcú vrátiť život do starého mesta
Ak ste ešte pred niekoľkými rokmi prišli do historického jadra Banskej Štiavnice večer, vítali vás len tmavé okná a mŕtve ulice. V centre sídlili iba inštitúcie, úrady či školy. Život sa z centra vytratil a odohrával sa prevažne na sídlisku Drieňová či v blízkosti stredoškolských internátov. Aj preto pred niekoľkými rokmi začalo občianske združenie Spolok Banskej Štiavnice 91 rozvíjať myšlienku, aby sa normálny život a bývanie vrátili aj medzi múry starého mesta. Hoci pomaly, predsa sa ju darí napĺňať. O možnostiach znovuobývania centra sa hovorí aj v koncepte územného plánu mesta, ku ktorému sa obyvatelia v týchto dňoch môžu vyjadriť.
O bývanie v starobylom centre majú ľudia záujem. Dokončuje sa historický objekt na Kammerhofskej ulici, kde by malo byť 11 bytov. Peniaze na rekonštrukciu sa síce zháňajú ľahšie ako na novú výstavbu, je však veľmi nákladná.
Okrem historického jadra sa v Štiavnici počíta s výstavbou aj na sídlisku Drieňová. Tu mesto plánuje postaviť 40 bytov. Ide však o náročný projekt, na ktorom by sa mali podieľať aj budúci majitelia. Náklady, ktorými by mali na výstavbu bytov prispieť, vyšli od 700-tisíc do milióna, zrejme aj preto o ne prejavilo záujem iba šesť rodín.
KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
