Naši hokejisti si včera zatrénovali v ostravskej ČEZ aréne. Dnes tu o 12.15 h zohrajú proti Ukrajine prvý zápas na majstrovstvách sveta. Zľava Pavol Demitra, Marián Gáborík, Jozef Stümpel. FOTO SME - MIROSLAVA CIBUĽKOVÁ
Keď má hokejové mužstvo v zostave ZDENA CHÁRU (27 r.), vždy je istota, že hrá v ňom najvyšší hráč na svete. Na ľade vyčnieva ako stĺp, útočníci majú problém prejsť cez neho. Spolu so spoluhráčom z Ottawy Mariánom Hossom preletel včera vyše 6000 km, aby sa ešte pred začiatkom majstrovstiev sveta pripojil k mužstvu Slovenska. Ottawa v utorok večer vypadla z 1. kola play off o Stanley Cup a už dnes budú obidvaja hokejisti pripravení nastúpiť v Ostrave proti Ukrajine.
Zdeno, aká je vaša výška?
Dvestoštyri centimetrov, prosím.
Aká bola cesta do Európy?
Únavná. V rýchlosti som sa balil a nestihol som vybaviť všetko, čo som potreboval. Po majstrovstvách sa preto musím do Ottawy vrátiť. Dve hodiny sme leteli do Montrealu, odtiaľ osem hodín do Prahy a potom ešte hodinu do Ostravy. Keď sa dalo, pospal som si, ale bol to trhaný spánok. Nič to. Trochu si oddýchnem v hoteli, zakorčuľujem na tréningu s dánskymi hokejistami a v sobotu budem pripravený na zápas s Ukrajinou.
Prebolelo už vypadnutie z play off v sedemzápasovej sérii s Torontom?
Hm, to len tak ľahko neprejde. Všetci v tíme Senators sme boli z vyradenia nesmierne sklamaní. Mali sme dobré mužstvo, ale postup bol akoby zakliaty. Aj šťastie sa k nám obrátilo chrbtom. Súper mal v bránke skvelého Belfoura, jednako si trúfam povedať, že v šiestich zo siedmich zápasov sme boli lepším mužstvom. Iba v piatom sme hrali akosi ospalo. Stále na to myslím. Pre mňa to bola ôsma zima v zámorí, ďalšie ma zrejme ešte čakajú, ale mali sme v tíme spoluhráčov ako Shauna Van Allena, pre ktorého to v 36 rokoch bola možno posledná sezóna v kariére. Keď som sa mu po poslednom zápase pozrel do tváre, veľké slzy v jeho očiach hovorili za všetko.
Po najvydarenejšej sezóne vás nominovali na Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. Aké sú pocity?
Nie je to len výsledok mojej práce, ale celého mužstva. Bez spoluhráčov by som nikdy nebol tam, kde som dnes. Nomináciu si cením o to viac, že spolu so mnou nominovali aj takých hokejových velikánov ako Chris Pronger či Scott Niedermayer.
Aký dlhý čas potrebujete, kým si zvyknete na veľké klzisko?
Všetko sa po presune z Ameriky deje veľmi rýchlo. Chvíľu mi bude trvať, kým sa prispôsobím hokeju na veľkej ploche, hre bez červenej čiary. S Marošom Hossom sme na európskom klzisku nehrali vari aj tri roky.
Čo viete povedať o zdravotnom stave útočníka Ottawy Petra Bondru?
Mal problémy. Zobral si pár dní, aby zistil, ako jeho telo na tom zdravotne je. Ako ho poznám, keď mu to zdravie dovolí, možno ešte príde.
Autor: on
