„Zákon je všeobecne hodnotený ako krok dopredu, teda pozitívne, s tým, že odzneli vecné pripomienky,“ povedal minister Milan Ftáčnik. „Niektoré akademické senáty nám odkazujú, že odmietajú zákon ako celok. Takýto dojem som nemal - je tu spoločná vôľa zákon vylepšiť.“ Ako celok zákon minulý týždeň odmietol Akademický senát UK.
V pripomienkovom konaní v akademickej obci najviac otázok vyvoláva otázka samosprávy vysokých škôl a kompetencií ministerstva voči školám. Akademickí funkcionári namietajú proti budúcemu novému orgánu - správnej rade vysokých škôl, ktorú by mal vymenovať minister. Tým by mohlo dôjsť k politickým nomináciám. Ministerstvo odmieta tieto obavy. „Môžeme zvoliť iný, precíznejší mechanizmus kreovania správnej rady. Čakáme na stanoviská a návrhy. Každý nech sa vyjadrí, kto má pocit, že má k tomu čo povedať,“ povedal minister.
Z obavy o budúcnosť financovania predstavitelia škôl navrhli, aby zákon obsahoval paragraf, že zo štátneho rozpočtu musí ísť každoročne isté percento HDP pre vysoké školy. Podľa Ftáčnika dodržanie takéhoto ustanovenia nie je reálne, preto sa v zákone neobjaví.
Otázka poplatkov za štúdium ako politický problém sa na rokovanie vlády dostane skôr ako samotný zákon, aby sa predišlo prípadnému neschváleniu zákona ako celku.
Verejná diskusia o návrhu vysokoškolského zákona by mala trvať do 14. marca, pripomienky niektorých akademických orgánov ešte nie sú sformulované. Proces prijímania zákona by sa však už nemal spomaliť, mal by byť schválený v prvom polroku tohto roka. (mar)
