Kto to má na starosti?

Nejaký sekretár

tej Nadoblačnej Pošty?

Máte tu sneh a ľad?

Povedzte úradníci

Budeme chodievať

v snehu či v čvachtanici?

Príde jar? Nepríde?

Zas sa to rieši v behu?

Bude snáď na prídel

príslušná dávka snehu?

Nech bude tak či tak

len deťom je to jedno

Stojí ich snehuliak

čo postavili pred dom

Vojna detí s dospelými

Vo svete, ktorý sa už desaťročia blížil k svojmu zániku, a pritom stále nemohol zdochnúť, ako umierajúci, ktorý je potrestaný nie smrťou, ale nekonečným predlžovaním života, vo svete známym pod označením Svet, už dlhú dobu prebiehala vojna detí a dospelých.

Pripravovala sa celé storočia a bola živená drobnými vzburičkami v rodinách, synov proti otcom, dcéram proti materiam, detí proti rodičom, až sa nakoniec všetci vykašľali na literatúru, vtláčajúcu týmto konfliktom akú-takú kultivovanosť (svedectvom zárodkov tejto vojny je napríklad Kafkov list otcovi, známy aj ako List otcovi) a začali regulárnu vojnu. Vojnu, akú svet Svet doteraz nezažil, vojnu na život a na smrť (aj keď, pravdaže, o tú smrť išlo predovšetkým), vojnu zákernú, plazivú, zákopovú i otvorenú, bezohľadnú strieľačku, krvavú zabíjačku, v ktorej sa nikto s nikým nesral. Nebola to nijaká mystifikácia, nijaká utópia, nijaká sci-fi a už vôbec nie virtuálna realita, aj keď sa deťom mladšieho veku vsugerovalo, že ide iba o simulovanú ekšn.

Straty na oboch stranách boli takmer rovnaké, hoci nespočítateľné. Dalo sa to vydedukovať iba podľa toho, že vojna s neutíchajúcou intenzitou pokračovala a nijaká strana nenadobudla výraznejšiu prevahu.

Pravda, nesmiete si to predstavovať, že idete ako starý foter po ulici a zrazu vás odbachne nejaký zasran, ktorý by teoreticky mohol byť vaším synom. Svet menom Svet fungoval už dávno celkom inak: po prvé, neboli nijaké ulice, a po druhé, aj keby boli, nikomu by ani len na um nezišlo chodiť po nich. Teda, nikto v tom čase, o ktorom hovoríme, už nechodieval. Táto činnosť sa takmer prestala pestovať, a to najmä z nedostatku priestoru, v ktorom by sa dala vykonávať chôdza, a z celkovej pohybovej degenerácie tých, čo ostali z ľudí.

Vojna sa viedla na diaľku, cez steny stavieb, z obrazoviek, pomocou nových zbraní a čiernej mágie, ktorá vo svete Svete znova povstala z popola. Zodvihli ste napríklad slúchadlo (teda to, čo dnes pod týmto pojmom máme na mysli), hoci len tak zodvihnúť slúchadlo niekomu, koho ste dokonale nepoznali, bolo nesmiernym rizikom, a v tej chvíli ste mali v ľavej sluche miniatúrnu dieročku, ktorou z vás vytiekol život. To bola, takpovediac, tá najbanálnejšia smrť.

Iné smrti sa uskutočňovali pomocou matematických vzorcov, lingvistických formuliek, masovej zábavy, nezriadenej pažravosti nakupovať a inými prostriedkami, o ktorých neviete ani vy ani ja, pretože som iba spisovateľ s obmedzenou predstavivosťou.

Zdalo by sa, že takáto vojna, v ktorej bojujú všetky deti proti všetkým rodičom, sa musí po istej dobe skončiť.

Bojujúce deti však dospievali, plodili nové deti, ktoré sa po istom čase obrátili voči svojim sploditeľom. A tak dostávala vojna stále nový a čerstvý biologický materiál, stále nové zásoby tiel, z ktorých sa stávali nové terče.