Združenie Studňa, ktoré vzniklo pod záštitou básnika Jána Ondruša, sa vyprofilovalo ako vydavateľstvo, ktoré vydáva iba poéziu. V dnešných časoch je to luxus a bláznovstvo, ale aj prítomná knižočka dokazuje, že Studňa ešte nevyschla. Heaney je pravdepodobne najznámejší írsky básnik, nositeľ Nobelovej ceny. Vybrať z jeho dvanástich zbierok nebolo ľahké, ale prekladateľka Jana Kantorová – Báliková mala šťastnú ruku. Heaney píše básne ako zariekania, magické rituály. Je rovnako spojený s prírodou okolo i s tou, ktorá je v človeku a ktorá nás vytvára. V jeho veršoch sa stretávajú vody, ohne, šťavy i – smrť. „Jeho telo je celé modlitbou,“ píše v jednej básni. A ďalšiu končí veršom: „Ešte vždy veríme tomu, čo počujeme.“ Ešte vždy veríme tomu, čo čítame, najmä ak je to rýdzi básnik ako Seamus Heaney.