Na palube Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS), keď sa k nej pripojila ruská vesmírna loď Sojuz s trojčlennou posádkou, je živo. Zľava Rus Alexander Kaleri, Holanďan André Kuipers, Američan Michael Foale, Rus Gennadij Padalka a Američan Michael Fincke. FOTO - ČTK/AP
Ruská vesmírna loď Sojuz sa včera spojila s Medzinárodnou kozmickou stanicou (ISS). Alexander Kaleri a Michael Foale sa po pol roku stretli s kozmonautmi, ktorí ich na stanici vystriedajú. Rus Gennadij Padalka a Američan Michael Fincke zostanú vo voľnom priestore šesť mesiacov, Holanďan André Kuipers bude počas deväťdennej misie realizovať experimenty pre Európsku kozmickú agentúru a potom sa vráti na Zem s pôvodnou posádkou. Výmenu stráží sprevádza aj výmena názorov medzi Rusmi a Američanmi. "Očakávame od vás väčšiu spoluúčasť na celom projekte," odkazujú Rusi Američanom.
"Rád by som sa poďakoval Ruskej kozmickej agentúre, že zabezpečila vynikajúci štart, let a spojenie. Oceňujeme všetko, čo sa doteraz urobilo," hovoril v ruskom vesmírnom centre Koroľjov zdvorilo zástupca riaditeľa Úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Fred Gregory. Ruským požiadavkám však zatiaľ vyhovieť nechce.
Rusko teraz americkej strane vyčíta, že jeho finančné náklady sú neúnosné: Moskva preto požaduje predĺženie trvania pobytov posádok na stanici zo súčasného polroka (nová posádka strávi vo vesmíre 183 dní) na celý rok.
Kontakt ISS so Zemou od havárie raketoplánu Columbia vo februári 2003 zabezpečujú len ruské kozmické lode. NASA lety svojich vesmírnych lietadiel pozastavila. Fred Gregory predbežne predĺženie misií vylúčil, aj keď sa principiálne Američania proti tomu nestavajú. NASA sa však teraz sústreďuje na obnovu letov raketoplánov a celkovú reorganizáciu, ktorá je výsledkom vyšetrovania havárie.
"Naša pozícia je pevná: budúca posádka musí podniknúť dlhý let!" tvrdí neústupne riaditeľ ruskej spoločnosti Energija Jurij Semjonov. Rusi totiž potrebujú uvoľniť kapacity na komerčne výhodné lety "vesmírnych turistov" ochotných za pobyt vo vesmíre zaplatiť.
Ruská spoločnosť Energija začala okrem toho pracovať na vývoji novej kozmickej lode. Nová loď s pracovným názvom Clipper by mala byť nielen väčšia a priestornejšia, ale spájala by všetky výhody klasickej kozmickej lode typu Sojuz s možnosťami viackrát použiteľného raketoplánu. Clipper dlhý 10 metrov by mohol vyniesť na orbit šesť- až sedemčlennú posádku alebo 700 kilogramov nákladu.
Najväčšou výhodou novej lode oproti súčasným americkým raketoplánom bude záchranný systém použiteľný v ktoromkoľvek momente letu. (jr, čtk)
