Na druhý svet poslali najmenej 68 ľudí, medzi nimi najmenej desať detí. "Počul som silný výbuch," povedal agentúre Reuters jeden z obyvateľov Basry. "Potom som videl, že mi krváca noha, môj sused leží mŕtvy na zemi a v diaľke horí školský minibus."
Správa, že výbuch zasiahol aj deti, sa rýchlo rozšírila. Podľa agentúr boli ulice Basry plné zúfalých rodičov. Hľadali svoje deti a modlili sa, aby neboli v autobuse. Mnohým trvalo hodiny, kým sa dozvedeli, čo je s ich deťmi. Nemocnice boli preplnené, detské obete spálené na nepoznanie, čo sťaží ich identifikáciu.
Reportéri Washington Post napísali, že z jedného školského autobusu ľudia vyhrabávali zvyšky zošitov a snažili sa na nich nájsť mená irackých školákov.
"My všetci sme stratili deti. Deti sú naša budúcnosť a tú teroristi zabili," povedal po výbuchoch iracký minister vnútra Samir Sumajdi.
Televízne spoločnosti ukazovali totálne vyhorené autá, školské autobusy, trosky, porozbíjané okná. Aj v Basre sa obrátil hnev proti tým, čo do nej mali priniesť pokoj a mier. Britskí vojaci, ktorí prišli pomáhať po výbuchoch, sa stali terčom urážok, obviňovania aj kameňov.
Doteraz relatívne pokojná šíitska Basra je v šoku, smúti a zároveň sa hnevá. Ľudia hovoria, že sa boja a nebudú vychádzať.
Po Basre útočili aj na policajnú školu v Zubaire. Pôsobia tam aj českí policajti. Nič sa im nestalo, v čase výbuchu boli v budove. Česko zatiaľ o ich stiahnutí neuvažuje. (mik, čtk)
