Iračania prehľadávajú trosky budovy v Basre, ktorou včera otriasli tri silné výbuchy. FOTO - TASR/AP
V doteraz pokojnej britskej zóne v Basre a Zubaire vybuchlo päť bômb. Zlyháva aj prímerie vo Fallúdži, koalícia má problémy sama so sebou.Do Iraku sa včera vrátila taktika koordinovaných samovražedných atentátov. Po niekoľkých týždňoch vybuchli tri bomby v doteraz relatívne pokojnom šíitskom meste Basra na juhu Iraku. V tom istom čase vybuchla bomba aj v neďalekom sunnitskom mestečku Zubaira. O hodinu potom ďalšia.
Po včerajšku je tiež jasné, že prímerie medzi koaličnými jednotkami a bojovníkmi vo Fallúdži nefunguje a výzvy na odovzdanie zbraní boli naivné.
To všetko sa odohráva v čase, keď sa Američanmi vedená koalícia zužuje a niektorí jej členovia sú na pochybách, či v nej zostať. Zároveň však rastie odhodlanie tvrdého koaličného jadra. Briti, Američania a Taliani hovoria, že v Iraku zostávajú. Poľsko, ktoré do tejto zostavy doteraz patrilo, vysiela zmiešané signály.
Niekoľko výbuchov áut naložených výbušninou zabilo v Basre a Zubaire najmenej 68 ľudí. Všetko sa odohralo v čase rannej špičky a cieľom boli policajné stanice. Výbuchy však zasiahli aj dva školské autobusy.
Policajné stanice sú pre protikoaličných bojovníkov symbolom kolaborácie s nepriateľom a útočia na ne pomerne často.
Bezpečnostní experti hovoria, že okrem šoku a bolesti chceli organizátori akcie ukázať, že problémy s udržaním bezpečnosti v Iraku nemajú len Američania, ale aj Briti, ktorí v meste pôsobia. "Je to dôkaz, že útočníci môžu zasiahnuť aj tam, kde Briti urobili pomerne veľa," povedal agentúre AFP londýnsky bezpečnostný analytik Paul Beaver.
Útoky v Basre sú prvým veľkým zásahom v britskej zóne: doteraz platilo, že Briti si vedia udržať poriadok aj preto, že na rozdiel od Američanov lepšie vychádzali s miestnymi. Včera sa ukázalo, že to bola ilúzia. Keď sa snažili pomáhať obetiam útokov, Iračania do nich hádzali kamene. "Vyzerá to tak, že gerilová vojna sa rozšírila aj do britského sektora," hovorí odborník na terorizmus Thomas Whithington.
K útokom sa zatiaľ nikto neprihlásil. Starosta Basry Wael Latif tvrdí, že to bola al-Káida. Keďže najväčšia masakra sa odohrala v šíitskej Basre, niektorí pozorovatelia pripomenuli vyjadrenia extrémistu Musaba Zarkávího napojeného na al-Káidu. Ten začiatkom roka vyzval na vojnu so šíitmi a útoky na ich mestá.
Paul Wilkinson z univerzity St. Andrew's si myslí, že ukazovať na al-Káidu je predčasné. Podľa neho mohlo ísť aj o skupinu zostavenú z bývalých Saddámovych vojakov a antikoaličných bojovníkov zo zahraničia.
Situácia sa včera vyhrotila aj vo Fallúdži. Americký minister obrany Donald Rumsfeld oznámil, že prímerie, ktoré tam polooficiálne funguje, nemôže trvať večne. Ozbrojenci v meste totiž nesplnili základné požiadavky: nevydali ľudí zodpovedných za masakru amerických civilistov spred dvoch týždňov ani nezačali odovzdávať zbrane. Američania tiež prestali plniť svoje záruky: prestali do mesta púšťať ľudí, ktorí z neho utiekli. Pri rannej prestrelke medzi bojovníkmi z mesta a americkou námornou pechotou zomrelo najmenej deväť Iračanov.
