Ústredná volebná komisia dostala po prezidentských voľbách od HZDS sťažnosť, že štyri denníky porušili moratórium. Tá podnet postúpila ministerstvu kultúry. FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
BRATISLAVA - Ako pred každými voľbami aj pred poslednými - prezidentskými - sa diskutovalo, či spoločnosť potrebuje, alebo nepotrebuje pred hlasovaním moratórium čiže akési povinné obdobie ticha. Trpí ním najmä právo občanov na informácie a právo novinárov i kandidátov na slobodu prejavu, ale riziko takzvaných mediálnych bômb nijako neznižuje.
Aj zákon o voľbách prezidenta stanovuje, že 48 hodín pred začatím voľby a počas nej je zakázané v hromadných informačných prostriedkoch zverejňovať alebo vysielať informácie v prospech alebo neprospech kandidátov.
Za zrušenie moratória sa prihovárajú zástupcovia regulačných orgánov - predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu a ministerstvo kultúry, mimovládne organizácie ho chcú skrátiť z 48 hodín na 24.
V mnohých európskych krajinách sa moratórium považuje za prežitok. Napríklad v Nemecku ho nepoznajú, v Česku ho zrušili pred desiatimi rokmi. Slovenská legislatíva je v tomto smere veľmi nejednotná a pre každé voľby ukladá iné pravidlá. S moratóriom už neráta nový zákon o voľbách do Národnej rady, ktorý však prezident nepodpísal.
Analytici sa v názoroch na moratórium rozchádzajú. Jeho podporovatelia tvrdia, že voliči potrebujú čas na pokojné "strávenie" informácií z predvolebnej kampane, či to, že po zverejnení nepravdivej informácie už nie je čas na reakciu. Argumenty proti moratóriu sa väčšinou opierajú o slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré by nemalo byť obmedzené ani pred voľbami, odporcovia tiež hovoria, že problémom moratórium nezabráni, a snažiť sa voliča "chrániť" je scestné.
Zrušiť moratórium pred voľbami do parlamentu navrhlo ministerstvo kultúry. Zuzana Mistríková z ministerstva hovorí, že rovnakú pripomienku dá aj k ďalším volebným zákonom. "Moratórium je absolútne neúčinná záležitosť," povedala. Podľa nej sa ani nedá do dôsledkov naformulovať, zákaz propagácie by sa totiž musel týkať aj bilbordov, ktoré však reklamné agentúry pred voľbami neprelepujú, či rôznych informácií zverejnených napríklad na internete.
V deň volieb by sa však podľa Mistríkovej odhady výsledkoch zverejňovať nemali. Prísnejšie pravidlá by mali platiť aj pre volebné miestnosti.
Predsedníčka licenčnej rady Valéria Agócs by všetky volebné moratóriá zrušila. Obmedzila by ich len na deň volieb. "Ako bývalá novinárka si myslím, že moratórium nemá význam." Napríklad medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb boli štyri dni sviatkov a dva dni moratória a na kampaň potom takmer nezostal čas.
"Moratórium je otázka politickej kultúry a určitej samoregulácie médií. Keď budeme v štádiu, že samoregulácia bude fungovať na potrebnej úrovni, tak nebude potrebné obmedzenie moratória, ako to je napríklad v Anglicku alebo v Dánsku," povedal Rastislav Kužel z organizácie MEMO 98, ktorá sleduje médiá. Dovtedy by pre elektronické média skrátil moratórium zo 48 na 24 hodín pred voľbami a pre tlačené médiá by ho zrušil.
Cez volebný deň by však z etických dôvodov obmedzil aj tlač.
"My sme za to, aby sa skrátilo predvolebné moratórium na 24 hodín pred voľbami. Na druhej strane nie sme za extrémy, ako je to napríklad v prípade amerických volieb, že kampaň beží aj počas samotného hlasovania," hovorí Peter Novotný z Občianskeho oka. V Amerike právo na informácie zvíťazilo úplne a voliči počas hlasovania presne vedia, ako sa kandidátom darí - napríklad na východnom pobreží, kde sa hlasuje skôr. Ako je to inde
Rakúsko, Dánsko
platí nepísané pravidlo, že deň pred voľbami sa už informácie nezverejňujú.
Česká republika
moratórium pre médiá zrušili pred desiatimi rokmi. Obmedzenia platia pre politické subjekty.
Francúzsko
moratórium trvá 7 dní.
Poľsko
volebná kampaň sa končí 24 hodín pred dňom volieb.
Maďarsko
moratórium platí od polnoci predvolebného dňa a počas samotného volebného dňa.
Švédsko, Taliansko
moratórium trvá 24 hodín.
HZDS sa sťažuje, že štyri denníky porušili zákon
BRATISLAVA - Na porušenie moratória sa sťažovalo po týchto voľbách zatiaľ len HZDS, ktoré je presvedčené, že štyri celoslovenské denníky (SME, Pravda, Nový Čas a Národná obroda) priniesli v čase moratória články s informácia i v neprospech jedného z kandidátov.
Hnutie sa obrátilo na Ústrednú volebnú komisiu, ktorá však médiá nemá posudzovať, a tak podnet posunula ministerstvu kultúry. Dostalo ho v utorok. "Zatiaľ to posudzujeme," povedala Zuzana Mistríková z ministerstva, ktoré má na posúdenie 30 dní. Okrem podnetu HZDS neprišla ministerstvu žiadna sťažnosť na porušenie zákona v súvislosti s voľbami či referendom.
Na elektronické médiá dozerá Rada pre vysielanie a retransmisiu, v utorok konštatovala, že zákon žiadne z nich neporušilo. Sledovala vysielanie STV, Joj, Markízy, TA 3, SRo, Twistu, Expresu, Hviezdy FM, Okey a BBC. (hr)
